reklama

Milan Ftáčnik - Sad Janka Kráľa je pre nás obrovská hodnota

Stretli sme sa v jeho kancelárii na Miestnom úrade MČ Petržalka v Technopole. Zaujalo ma jeho príjemné vystupovanie a nadhľad, s akým sa vyjadroval k zložitým problémom ako sú nové projekty developerov, Sad Janka Kráľa alebo problém dopravy. Bývalý minister školstva. V súčasnosti starosta MČ Petržalka - Milan Ftáčnik.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Zaujalo ma, že ste študovali na Matematicko-fyzikálnej fakulte. Ako ide takáto kombinácia dokopy s politikou?

Ešte v minulom režime som pracoval vo zväze mládeže, čo bola moja príprava na politiku. Vtedy to bola jediná možnosť ako sa verejne angažovať. Vždy som mal vzťah k veciam verejným, nemal som problém postaviť sa za spolužiakov v škole alebo na fakulte vo vzťahu k vedeniu. Aj počas štúdia na MFF som získal skúsenosti ako organizovať, ako komunikovať, to sa mi potom hodilo v politike. Myslím, že ani matematika a politika nemajú k sebe až tak ďaleko. Keď som pôsobil v parlamentných laviciach, volali ma parlamentný počítač.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pôsobili ste vo viacerých funkciách vysokej politiky. Asi najviac ste ju ovplyvnili ako minister školstva. V tom čase boli tlaky na spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Aj vďaka vám sa tak nestalo.

Bola to politická línia, ktorú sme presadzovali s poslancami našej strany. Boli sme presvedčení, že školstvo by malo byť dostupné pre každého, nemalo by závisieť od hrúbky peňaženky rodičov. Otázka rovnosti v prístupe ku vzdelaniu je základnou sociálno-demokratickou hodnotou. V tom čase bola ľavica vo veľkej vláde s pravicou a tá tvrdo tlačila na spoplatnenie vysokého školstva ako na jeho záchranu. Ja si myslím, že to nie je cesta ako riešiť problémy vysokého školstva. Napriek tomu, že školy vyberajú peniaze od externých študentov načierno. Ak sme zvýšili počet študentov na vysokých školách, mali by sme dnes presadzovať kvalitu a diferenciáciu vysokých škôl.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

((1))

Ako dnes hodnotíte úroveň vysokých škol? Mnohé majú problémy s akreditáciou odborov.

Ponuka vzdelávania sa diverzifikovala. Pobočky vysokých škôl sú takmer v každom okresnom meste a školy nemajú dostatok personálnych kapacít, aby ich pokryli. V reforme školstva sme sa nepustili do siete vysokých škôl. Ak do nej vstúpite, okamžite vyvoláte regionálne reakcie: „Prečo nám beriete fakultu, školu...“ Tento citlivý problém sa musí riešiť zhodou. My sme sa snažili zvýšiť počet študentov a súčasne garantovať kvalitu prostredníctvom akreditačnej komisie. Školy sa snažia naplniť stanovené kritériá kvality, niekedy aj za cenu toho, že „vyrobia“ profesora, ktorý na to ešte nemá, lebo na garantovanie odboru potrebujú profesora. Počet študentov sa zvýšil, teraz je na rade kvalita škôl, a to je viac, než len „prejsť“ minimálne kritériá v akreditačnej komisii. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pri odmeňovaní Junior osobností Petržalky

Prejdime k otázkam samosprávy. Máte bohaté skúsenosti z vysokej politiky, v čom je práca v samospráve iná?

Povedal by som, že najmä v tom, že vo veľkej politike robíte strategické rozhodnutia, pričom ich efekty sa prejavia v priebehu roka alebo rokov. Napríklad Zákon o vysokých školách, ktorý sa podarilo prijať na konci môjho volebného obdobia, sa prejavuje v praxi až teraz. V samospráve je to presne naopak. Práca je veľmi konkrétna. Opravíte chodník, na druhý deň ľudia po ňom chodia. Výsledky vašej práce sú často okamžité. Samozrejme, robíme aj dlhodobejšie projekty, ale vždy sa snažíme o konkrétny efekt – to je to, čo si ľudia všímajú na práci komunálneho politika. Či dokázal svoje predstavy pretaviť na skutky, ktoré pozitívne ovplyvnia ich život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomínate konkrétny vlpyv na život obyvateľstva. Aký podiel podnetov pochádza od občanov?

Od začiatku volebného obdobia presadzujem filozofiu otvorenej samosprávy. Snažíme sa na úrade zverejňovať aj veci, ktoré nám zákon neprikazuje, na druhej strane otvorená samospráva pre nás znamená aj počúvať. V týchto dňoch sa napríklad rozprúdila diskusia k parku, ktorý sa má v Petržalke stavať za prostriedky mesta. Prejavili sa ochranári, ktorí našli u nás otvorené dvere. Ďalšími sú predstavitelia občanov a rôznych petičných výborov, ktorí sa vyjadrujú ku konkrétnym investičným projektom. Som presvedčený, že tak to má byť, lebo oni najlepšie poznajú svoje okolie. Máme teraz jeden veľký program, ktorý chceme uvádzať do praxe a to je program riešenia statickej dopravy. V rámci neho chceme budovať nové parkovacie miesta a chceme vedieť, či s ním občania súhlasia. Niekde sa bude musieť posunúť chodník, prípadne zeleň ustúpi, ale obyvatelia najlepšie vedia, čo je pre nich prijateľné a čo už nie.

Spomenuli ste konkrétne aktivity. Prejdime teda k najpálčivejším z nich. Najväčšiu polemiku vyvoláva výstavba. Plánované sú dva veľké projekty – Petržalka City a South City – aký je váš názor na tieto projekty, ktoré ešte viac skomplikujú dopravu, prípadne vzniknú ďalšie problémy s parkovaním?

Toto sú dva veľké projekty, ale čakajú nás mnohé ďalšie. Máme schválený územný plán zóny na nábreží medzi Starým a Prístavným mostom, tzv. Celomestské centrum. Bude protipólom výstavby, ktorý robí Ballymore na druhej strane Dunaja a okrem iného bude odtiaľ unikátny výhľad na Staré mesto.

Na druhej strane Petržalka City zasahuje do stredu Petržalky. Reakcie dotknutých obyvateľov boli po zverejnení urbanistickej štúdie veľmi prudké. V tomto smere je Petržalka unikátom. 30 rokov máme nezastavaný celý stred Petržalky, pretože bol rezervovaný pre metro. Dnes vieme, že to bude nosný dopravný systém na báze koľajovej dopravy. Avšak vlastníkom pozemkov v strede Petržalky nie je mestská časť Petržalka, ale hlavné mesto. To už rozhodlo o urbanizácii. Pozemky prenajalo investorovi, ktorý vytvoril konzorcium Petržalka City a z môjho pohľadu je pozitívne, že sa snaží územie riešiť ako celok. Existuje návrh riešenia v podobe urbanistickej štúdie, ku ktorej sme mali závažné pripomienky, čo sa týka výšky budov, zelene, napojenia na už existujúce urbanistické celky. Túto investíciu vnímame ako prospešnú pre Petržalku.

Obrázok blogu

Deň otvorených detí využili aj žiaci petržalských škôl

A čo doprava?

Ak hovoríte o doprave, všetky investície by mali byť koordinované s nosným dopravným systémom. Prvá fáza mala byť vybudovaná do roku 2010, vieme, že to bude o rok-dva neskôr, ale reálne práce sa už začali. Úspešnosť Južného mesta a aj Petržalka City závisí od vybudovania tohto dopravného systému. Čo sa týka statickej dopravy, nemáme tak veľké obavy, lebo ide o kompaktné veľké plochy, kde bude vybudovaných dostatok parkovacích miest. Výhodou je aj to, že Južné mesto je mimo zastavaného územia. Problémy čakáme s dynamickou dopravou, ako dopraviť ľudí do mesta za prácou, prípadne do inej časti Petržalky. Pri oboch investíciách, aj pri všetkých ďalších, budeme chrániť verejný záujem ako je doprava, dostatok zelene, voľnočasové možnosti. U investorov vidím snahu riešiť dané územie komplexne.

Spomínate verejný záujem. Viaceré projekty, realizované aj napriek občianskemu odporu, vyvolávajú veľkú diskusiu (Sad Janka Kráľa, Aupark Tower). Aké prostriedky má v procese rozhodovania samospráva?

Najzásadnejšie rozhodnutie robí samospráva vtedy, keď poskytuje investorovi verejný pozemok pre jeho investíciu. Preto treba každé rozhodnutie zvážiť. Napríklad hlavné mesto predalo parkovisko pri Auparku, a potom nariekalo, že tam vyrástol Aupark Tower. Druhým regulačným nástrojom je územný plán, ktorý reguluje výstavbu na úrovni regulácie funkčných plôch a je pre investorov záväzný. Ale najpodrobnejšia regulácia je prostredníctvom územného plánu zóny, ktorý umožňuje regulovať výšku zástavby, stavebné čiary až na úroveň jednotlivých parciel a je tiež záväzný. V Petržalke máme momentálne schválený len 1 zonálny plán pre Celomestské centrum. Veľké nezastavané časti nie sú regulované. Preto naši poslanci hneď na začiatku volebného obdobia rozhodli o obstaraní zonálnych plánov, aby sme chránili verejný záujem. Obstaranie jedného územného plánu zóny trvá 1,5 roka. My by sme ich potrebovali možno 20. Máme jeden a dva obstarávame. Ich prípravu sme však museli prerušiť, pretože hlavné mesto nemá zatiaľ doprojektovanú trasu nosného dopravného systému.

((2))

V parlamente je snaha o presadenie návrhu zákona, ktorý posiľňuje právomoci investora voči územnému plánu. Je teda reálne, že investor v priebehu procesu nezmení svoj zámer?

Združenie miest a obcí sa veľmi ostro postavilo proti tomuto zákonu. Požiadalo poslancov a už aj pána prezidenta, aby tento zákon neschválili. Poslanci zákon schválili, pán prezident sa rozhodol návrh vrátiť naspäť do parlamentu. To predsa nemôže byť na vôli investora. Ja by som problém riešil jednoducho: konanie začaté počas starého územného plánu sa dokončí podľa neho, nové podľa nového. Žiadne vyberanie investorom, právna neistota a retroaktívne konanie ako v predloženom návrhu, ktorý je zlý. 

Medializovaným objektom je aj Sad Janka Kráľa. Plánuje sa jeho revitalizácia. Čo si od nej sľubujete?

Chceme ňou nadviazať na projekt našich predchodcov z minulého volebného obdobia. Vtedy sa z prostriedkov Phare zrevitalizoval Sad Janka Kráľa – zistil sa zdravotný stav stromov, časť z nich sa musela vyrúbať, lebo ich stav nezodpovedal zdravému sadu. Teraz chceme ísť do druhej etapy - zrevitalizovať infraštruktúru. Napríklad v parku nefungujú záchody a pritom ide o promenádu celej Bratislavy. Osvetlenie, lavičky, chodníky, toalety – to všetko chceme dať do poriadku. Sad Janka Kráľa je pre nás obrovská hodnota, ktorú v Petržalke máme.

Polemiku vyvolala otázka oplotenia.

Otázka oplotenia je len v projektovom zámere. O tom bude dialóg s občanmi.

Ako je to podľa vás so zeleňou? Sú tu lužné lesy, páš zelene pozdĺž koryta Dunaja...

Symbolom Petržalky sú stromy, čo môžete vidieť v našom erbe. Chválime sa tým, že aj počas výstavby sídliska pred 20-30 rokmi si ľudia nasadili stromy. Dnes sú vyrastené a tvoria tiež bohatstvo Petržalky. Snažíme sa ich chrániť, aj keď niekedy musia ustúpiť výstavbe. Mali sme tu napr. spor o lesík na Krasovského. Mestská časť stála jednoznačne na strane ochranárov. Mali sme predstavu lesík zrevitalizovať aj napriek jeho kritickému stavu. Mestskí poslanci rozhodli o predaji pozemku za účelom výstavby. Spor sme teda prehrali.

Obrázok blogu

Na zasadnutí Miestneho zastupiteľstva

Mapa Petržalky obsahuje veľké zelené časti, ktoré chceme udržať a skultivovať. Pán primátor prišiel s myšlienkou vybudovať mestský pobytový park v priestore Veľkého a Malého Draždiaka. Najväčšie pripomienky majú ochranári, aby sme zachovali prírodný charakter prostredia a nemenili ho na parkovú úpravu. Podľa predloženého návrhu by padlo viac ako 1000 stromov. To sa nám zdá neprimerané. 

Hovorili sme o zachovaní zelene. Na druhej strane infraštruktúra Petržalky sa pohla dopredu veľkými krokmi. Ktoré zmeny vnímate ako najdôležitejšie v priebehu posledných 15-20 rokov? Nákupné centrá, zóny oddychu?

Áno, boli tu vybudované nákupné centrá, ktoré nepochybne patria k tak veľkej aglomerácii. Avšak to, čo mne osobne chýba, je dotvorenie mikroregiónov. Uvažovať cielene o oddychových zónach, námestiach. Napríklad nemáme veľké námestie, kam by sme mohli ľudí pozvať, aby sme zapálili vianočný stromček. Nové investície nám tento problém pomôžu vyriešiť.

Petržalka sa mení aj v tom, že naši obyvatelia zobrali vážne zodpovednosť, ktorá je spojená s kúpou bytov do osobného vlastníctva. Máme zhruba 400 obytných domov a viac ako 100 z nich sa už zatepľuje, za peniaze vlastníkov a na úver. O domy sa teda postarali ľudia, o okolie sa musíme postarať my. Máme pripravenú ponuku pre obyvateľov. Poslanci prišli s myšlienkou okrášľovacieho fondu, ktorý by sa použil na predzáhradky pred domami. My ponúkneme prostriedky na nákup stromov, kríkov a oni sa môžu o to postarať. Chceme sa uchádzať aj o zdroje z európskych fondov, ktoré sú určené na revitalizáciu sídlisk.

Máme tiež pripravený projekt rekonštrukcie Vlasteneckého námestia, kde sa nachádza hotel, obchod, pošta a banka. Chceme mu dať novú tvár. Takých námestí je však 20-30, na každé by sme potrebovali minimálne 4-5 miliónov.

Spomínali ste eurofondy. Spojil by som ich s otázkou rozpočtu. Ten bol minulý rok krátený o 32 miliónov. Aký je aktuálny rozpočet na rok 2008?

Rok 2007 bol pre nás kritický. Začínali sme s mínusovým rozpočtom oproti roku 2006. Zvládli sme to, aj keď veci ako starostlivosť o zeleň trochu škrípali, pretože sme nemali peniaze. 

Mesto dostáva dane ako celok a otázkou je ako ich pri dvojúrovňovej samospráve rozdeliť medzi mesto a mestské časti. Zdalo sa nám nespravodlivé deliť to tak, že mestské časti dostanú pevnú sumu, pretože ak výnos dane bude väčší ako sa plánovalo, kto potom zoberie zvyšnú sumu? Všetko zostane mestu. To sa aj stalo, až na 48 miliónov, ktoré sme presadili z nadvýberu dane pre mestské časti.

V priebehu roka 2007 sa nám ako starostom podarilo dosiahnuť dohodu s primátorom a s poslancami mesta, že sa peniaze rozdelia percentuálnym podielom – 70% mesto a 30% mestské časti, a to platí aj pre nadpríimy. A dohoda bola aj v novom delení takto záískaných peňazí medzi jednotlivé mestské časti, kde sme sa dohodli na objektívnych kritériách. Preto je rozpočet Petržalky v roku 2008 o 50 miliónov vyšší ako bol v roku 2007. Máme konečne priestor aj na rozvojové aktivity.

Taktiež sa chceme podieľať na získavaní prostriedkov z fondov EÚ. Mechanizmus je taký, že ak dáte 5%, 10% dá štát a zvyšok Európska únia. Pri investícii 5 miliónov Sk, môžeme získať 100 miliónov na konkrétny projekt. Napríklad na revitalizáciu Sadu Janka Kráľa máme plánovaných 55 miliónov, teda naša spoluúčasť bude približne 2,5 milióna Sk. 

Spomínate cezhraničnú spoluprácu. Nedávno sa otvorila linka do Rakúska. V čom môže prebiehať spolupráca medzi veľkou Petržalkou a malými rakúskymi obcami?

Spolupráca môže byť mnohostranná. Na príprave pravidelnej linky sme participovali aj my. Minulé roky sa zrušilo vlakové spojenie medzi Hainburgom a Bratislavou, táto linka by to mohla preklenúť. A aj Bratislava má v sebe integrované malé obce ako Jarovce, Rusovce, Čunovo, ktoré sú súčasťou mestského organizmu. Bratislava je silné gravitačné cetrum pre malé rakúske obce, ktoré majú k nám bližšie ako do Viedne. Spolupráca môže byť napríklad v oblasti kultúry – podujatia pre folklórne súbory, dychovku, detské súbory. Tiež by sme mali rozvinúť silnejšiu spoluprácu s Viedňou a preniesť jej know-how do Bratislavy. My môžeme ponúknuť naše skúsenosti s rozvojom alternatívnych zdrojov energie, cyklotrás a podobne.

Spolupráci zrejme napomáha aj zrušenie hranice a fakt, že mnohí Slováci si kupujú domy napríklad v Kittsee.

Áno, to sú fenomény, ktoré ukazujú, že hranice už nie sú také, ako sme boli zvyknutí. Ľudia sa správajú ekonomicky a do Bratislavy to majú často bližšie z Wolfstahlu ako z iného konca mesta.

((3))

V sobotu 14. júna sa konal galaprogram Dní Petržalky. Skúste nám ich priblížiť.

Dni Petržalky majú už svoj 11.ročník a je to prehliadka toho, čo máme v Petržalke. Hlavné úsilie orientujeme na galaprogram. Zvykne sa ho zúčastniť okolo 20 tisíc ľudí. Jubilejný 10.ročník bol mimoriadne vydarený, mali sme fantastické počasie. Ľudia prišli s deťmi, rodinami a našli si svoje – kultúra pre deti cez deň, alebo pre mladých večer. Aktivity neziskových organizácií a knižnice, varenie gulášu. Priebeh sa snažíme vždy niečím inovovať, toho roku to bolo losovanie troch výhercov 500 EUR bankovky, kde sa nám do zlosovania prihlásilo s kupónom zverejneným v Petržalských novinách viac ako 4.000 ľudí. 

Dni Petržalky majú aj sprievodné aktivity - minipenalta a penalta, ale aj oceňovanie najlepších osobností Petržalky, ktoré toto ocenenie získajú z rúk starostu práce počas Dní Petržalky.
Robíme aj Junior osobnosť Petržalky pre našich žiakov, ktorí dosahujú výborné výsledky. Vybrali sme tých najlepších, ktorí či v oblasti recitačnej, športovej alebo jazykovej prejavili talent a snahu pracovať na sebe. Mne sa veľmi páčili, cenu som im odovzdával osobne. Každý z nich sa už môže niečím pochváliť. Ak budú na sebe ďalej pracovať, raz z nich budú osobnosti vo svete dospelých.


Ceny pre osobnosť Petržalky sa udeľujú už vyše 10 rokov. Kto je pre vás tou osobnosťou, ktorá zanechala najväčšiu stopu?

Bol by ste prekvapený, kto všetko býva v Petržalke. Spomeniem majstra Ladislava Chudíka, ktorý býva pri Malom Draždiaku. On je nespornou osobnosťou s celoslovenským rozmerom. Tých o niečo menej známych máme však veľa. Snažíme sa ich hľadať, aby sme im poskytli priestor a ukázali ich záslužnú prácu nielen pre mestskú časť, ale aj v širšom kontexte.

Obrázok blogu

Minulý týždeň sme prvýkrát v novodobej histórii Petržalky odovzdávali aj verejné uznanie za zásluhy. To je pojem ocenenie priamo zo zákona o Bratislave, pričom starosta môže udeliť toto uznanie za významný prínos pre mestskú časť. Rozhodol som sa, že ho udelím futbalovému klubu FC Artmedia Bratislava, trénerovi Vladimírovi Weissovi a kapitánovi Jánovi Kozákovi za dosiahnuté výsledky vo futbale a propagáciu mestskej časti, ktorú každý pozná už nielen na Slovensku ale aj v medzinárodnom meradle.

Pamätná udalosť?

V histórii by ste ich našli viac. Sme druhým brehom Bratislavy, preto sa nás všetko, čo sa dialo v Bratislave, dotýkalo. O rok budeme oslavovať 200 rokov od dobýjania Bratislavy Napoleonom. Zo športu je to založenie prvého futbalového klubu v roku 1898 na území Petržalky na území dnešnej FC Artmedie.

Či chceme alebo nie, za 1. republiky sme boli najväčšou obcou v Československu. Od roku 1946 sme súčasťou Bratislavy, čím sa naskyla veľká príležitosť pre Petržalku. Udalosťou bol aj začiatok výstavby pred 35 rokmi. Rešpektujeme veci, ktoré tu máme a snažíme sa dať Petržalke novú tvár. Máme Chorvátske rameno, Draždiaky, veľké zelené plochy, Sad Janka Kráľa, hrádzu, máme sa čím pochváliť. V posledných rokoch Petržalku objavili aj obyvatelia iných častí Bratislavy, stala sa z nej atraktívna mestská časť. Je z nej blízko do centra mesta, a pritom je tu lacnejší život ako v centre. Tento trend je pre mňa pozitívnou víziou do budúcnosti.

((4))

Petržalka ponúka veľké možnosti pre voľnočasové aktivity. Ako relaxuje jej starosta?

V podstate športom, ktorý mi prirástol k srdcu ešte zo školských čias a to je volejbal. Rád by som chodil plávať, ale zatiaľ nemám kam. Mojím cieľom je postaviť verejnú krytú plaváreň. Máme otvorené kúpalisko, ktoré chceme udržať. Taktiež relaxujem poznávaním iných miest. Pristihujem sa pri tom, že sa na ne pozerám očami komunálneho politika – ako je riešený park, aké osvetlenie použili. Veci, ktoré som si predtým nevšímal a inšpirujú ma. Ide o to, získať dobré nápady.

(C) Marek Piváček

Foto - MČ Petržalka

Prečítajte si môj exkluzívny rozhovor s Igorom Timkom z No Name

Marek Piváček

Marek Piváček

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  12x

https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík:  Business StoriesMoji veľkí priateliaRozhovorySpoločnosť a takSpolok sv. Vincenta de Paul -ZamysleniaRecenzieReality & stavbyDeti, mládež, táboryStalo sa...Ľudia, kamarátiFotografieSlovensko mojeVeď už ma nekop:-)DepresiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu