reklama

Můj čas

Sedím si v práci a počúvam skladbu z kultového seriálu Sanitka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Je to neuveriteľné, ale aj po viac ako 25-tich rokoch mám vrytý v pamäti malý červený televízor a Sanitku, ktorú mali zapnutú moji (vtedy) mladí rodičia. Mal som štyri, možno päť rokov a bývali sme v malej 3-podlažnej bytovke v Malackách.

Pamäť je úžasná vec, ma dokonalú schopnosť to zlé odfiltrovať a pamätať si len tie krásne veci. Čas zahojí aj veľké rany, aj keď tie najväčšie zostanú pod nánosom ako spiaci obor. Tak i ja - v mysli si viem vybaviť naše detské bitky s cigánskymi chalanmi z neďalekej osady, prvé hokejové chrániče, ktoré mi otec vyrobil z tej žltej peny (ktoré mi všetci chalani závideli) ale aj krv stekajúcu z rozbitej hlavy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom sťahovanie do Bratislavy. Škola v prírode na Zemplínskej Šírave - 6-roční špunti na tri týždne, za 150 Kčs. To bolo možné len v onom režime. Spolužiak Vlado, ktorý srdcervúco reval ešte aj v tretej triede. Dnes je z neho dvojmetrový chlap a otec.

Spolužiak Robo, narodený v ten istý deň ako ja, ktorý v piatej triede zomrel na rakovinu. Bol to prvý pohreb, na ktorom som sa zúčastnil.

Moja hanblivosť, keď som nechcel tancovať na triednej diskotéke. Prvé lásky, keď som dokonca i tancovať začal J. Posledné dni na základnej škole, keď nás naša triedna - p. Morávková - pozvala na vínko k sebe domov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prijímačky na matematické gymnázium, cool spolužiaci, chaty, výlety, futbal, radosť zo života, prísna chemikárka, ďalšie lásky. Najkrajšie štyri roky mojej mladosti.

Výška, brigády, skúšky, šampus s iným Vladom po prvej z nich.

Prečo to všetko vlastne píšem?

Nedávno bola u nás moja skoro 87-ročná "starenka ze Záhorá". Chcela ešte vidieť našu Anetku, vraj predtým ako sa odoberie na druhý svet. V jej tvári sa črtal zármutok (možno i strach), že ten život tak rýchlo prešiel. Akoby ju čas prekvapil. Aj keď viem, že svoj život so starečkom prežili síce skromne na dedine ale pekne.

Nedávno som si uvedomil, že je tomu 25 rokov, čo som kráčal s otcom po boku do 1.triedy. Akoby to bolo včera. Rád by som prežil svoj čas tak, aby som raz mohol povedať, že to bol krásny život a aby to mohli povedať aj moji najbližší.

Marek Piváček

Marek Piváček

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  12x

https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík:  Business StoriesMoji veľkí priateliaRozhovorySpoločnosť a takSpolok sv. Vincenta de Paul -ZamysleniaRecenzieReality & stavbyDeti, mládež, táboryStalo sa...Ľudia, kamarátiFotografieSlovensko mojeVeď už ma nekop:-)DepresiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu