Politické Kocúrkovo

Autor: Marek Piváček | 20.4.2011 o 9:12 | (upravené 20.4.2011 o 9:19) Karma článku: 8,76 | Prečítané:  1552x

Musí to byť veľmi zlé, keď už aj ja píšem o politike. Zažil som niekoľko parlamentných volieb ako aktívny volič (vždy som rád využil svoje volebné právo) a takmer vždy som sa musel hanbiť za to ako to dopadlo...

 

Nie že by som ja sám bol vinný (to by ma už mohli obviniť aj zo zmeny režimu na Kube), ale výsledok bol žalostný. Nikdy som nevolil Roba a spol. (tam by som sa asi viac musel červenať), ale voliť menšie zlo mi príde ako hamletovská voľba.

Pamätám si môjho dedka ako horlivého mečiarovca v čase, keď Vlado získaval to, čo teraz Robo. Chvalabohu prišiel čas keď zanôtil - „odchádzam od vás". Verím, že aj ten druhý raz zanôti na takú nôtu.

Pamätám si časy Čarnogurského v KDH, keď všetci veriaci, vyzývaní cirkevnými hodnostármi, svorne volili niekoho, kto zavedie našej malej krajine poriadok a právo. A hľaď ho - toto KDH vychovalo politikov a lá bývalý nemenovaný pán primátor hlavného mesta, ktorý by rozpredal aj vlastnú...

Boli časy, keď pospolitý ľud videl v Ivanovi M. spasiteľa našej ekonomiky plaziacej sa za ostatnými krajinami V4-ky. Z tohto uhladeného pánka s dobrými mravmi sa nám práve vykľul podporovateľ kamarátov, ktorých miesto je pevnejšie ako premiérske kreslo.

Po Vladovi sa Slovenskom prehnal Miki a po ňom Robo. Každý musel zápasiť s korupciou, klientelizmom a hrozným stavom, v akom zanechala našu malú krajinu pod Tatrami „tá predošlá" vláda. Každý si niečo sprivatizoval. A keby len oni... problémom je, že za bačom prešlo celé stádo oviec. Čo oviec... priam hladných vlkov. Hentaký „invest", onaká garážová firma, prípadne nástenka za pár miliárd. Najčastejšia odpoveď pred kamerami: „Nie, zákon nebol porušený." A hneď po nej: „Nie, nevidím v tom žiadny morálny problém, (že firma je napojená na môjho kamaráta)."

A potom prišiel Rišo... mladý podnikateľ... veď ako inak. Môj kamarát Jano je s ním v strane. Chlapec kariérista. Zrejme si dobre vybral a možno raz budem osobne poznať jedného z ministrov.

A potom Igor, ktorý sa rád prekára s Robom. Najmä na blogu. Ale musí sa uznať, aspoň je s ním sranda.

A Anča, ktorú už ani Jano nechce... O Janovi by sa toho dalo veľa popísať, ale to je už zo žánru sci-fi. „Nasadneme do tankoch..."

A aby som nezabudol - pani Iveta. Sympatická, prvá, šarmantná... a Shooty to povedal najlepšie.

 

Čo ešte...?  Byť tam, asi by som kradol aj ja... pardón privatizoval a dodával štátu. To znie lepšie.

Takže heslo na najbližších 150 rokov:

Či modrá alebo červená... xxx (každý nech si doplní) to znamená.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?