Kedy budeme znova majstrami sveta v hokeji? Alebo 555 prečo?

Autor: Marek Piváček | 20.5.2013 o 15:05 | (upravené 20.5.2013 o 15:30) Karma článku: 13,62 | Prečítané:  3427x

Nikdy nezabudnem na Petrohrad 2000, keď sme aj my Slováci prvýkrát pocítili neuveriteľnú eufóriu po historickom postupe do finále MS v hokeji. To, že nás bratia Česi veľmni rýchlo schladili, bolo niečo iné. Naši chlapci, hoc  strieborní, boli v našich očiach „zlatí". To sme ešte netušili, ako si zakričíme po víťaznom góle Bondru o dva roky v Goteborgu. Hrali sme krásny hokej, už aj zahraniční športoví novinári sa začali uznanlivo vyjadrovať o slovenskom hokeji, o našej útočnej sile.  Keď sa pozeráme na našich chlapcov dnes, natíska sa obligatórna otázka klasika - „kde udělali soudruzi z NDR chybu?"

 autor - TASR

Úspech je všetkých

Boli to časy, keď sa nik nezamyslel ako ďalej. Ako to už býva, keď sa darí, netreba sa veľmi trápiť nad zajtrajškom. A úspechy tie si všetci radi privlastnili. Bolo počuť premiéra ako náš šport a rozvoj mládeže bude profitovať z tohto úspechu. Vedenie SZĽH úspech využilo na svoju propagandu s cieľom nabaliť si vrecká. Treba postaviť nový národný štadión - dnes už všetci vieme ako to dopadlo.  Prípadné zlyhania (ako to naše vo Viedni 1996) sa veľmi rýchlo zmietli zo stola. Veď o neúspech sa nik nepodelí.

Stará škola

Už len snívame o časoch, keď sme mali v NHL cez 30 hráčov, ktorí zväčša neboli len do počtu. Bondra, Pálffy, Stumpel či Demitra alebo Šatan boli lídrami svojich tímov v najsilnejšej lige sveta. Hráči, ktorí sa nezľakli, keď sme prehrávali o 2 góly s Kanadou, lebo si verili. Mali aj prečo - dostali talent od Boha a oni ho rozvinuli. Aj keď nie vždy boli z bohatých rodín, dostali príležitosť ukázať, čo v nich je. Sám Peter Šťastný spomínal ako nemal na korčule, ale niekto mu pomohol. A práve toto je jedným z kameňov úrazu - dnes je hokej (a zrejme aj iné športy) len pre deti boháčov, ktoré hľadajú chvíľkové hobby a nie seriózny šport. Kde sú tie časy, keď chodili hľadači talentov po dedinách, sledovali deti na rybníku alebo miestnom ihrisku, aby objavili medzi nimi klenot? Takto sa dostali do veľkého futbalu legendy ako Adamec alebo Galis. Ak sa nebudeme venovať systematickej práci s mládežou, pôjdeme presne opačným smerom ako hokej vo Švajčiarsku alebo Nórsku.

Vzory a pohodlie

Je pravda, že dnešná doba je iná. Chýbajú nám vzory. Kedysi sme mali na stenách plagáty našich idolov, často športovcov ako Mečíř alebo Agassi. Každý vedel, kto nosí číslo 99 na drese. A teraz? Kto je vzorom mládeže? Niekto zo Superstar? Alebo ešte horšie - postava z akčného filmu alebo počítačovej hry?

Veľmi ma oslovila biografia Martiny Moravcovej - Martina s rodokmeňom Evy - ktorá okrem iného veľký priestor venuje jej začiatkom v rodných Piešťanoch, kde na chátrajúcej plavárni robila svoje prvé plavecké kroky. V zime ešte ako školáčka dochádzala na bicykli skoro ráno na plaváreň, aby absolvovala ranný tréning. Nikto ju nevozil v teplej limuzíne. Úspech nenechal na seba dlho čakať. Okrem desiatok rekordov a medailí, aj dve strieborné z olympiády v Sydney 2000. V športe sa nedá oklamať ako v politike alebo v biznise.

Rodičia a „moje geniálne dieťa"

Mám to „šťastie" mať manželku učiteľku na 1.stupni. Viem, ako často reagujú dnešní rodičia. „Môj synáčik nič neurobil, on je najlepší chlapec na svete!"  Rodičia sa snažia svojim deťom odstraňovať z cesty všetky možné, niekedy aj neexistujúce prekážky. Aká je potom šanca, že dieťa sa naučí poctivej práci, drine a sebaovládaniu, aby raz dosiahlo úspech?

Takže - kedy budeme znova majstrami sveta?

Keď štát začne systematicky podporovať šport a nebude si privlastnovať  úspechy jednotlivcov, ktorí, všetka česť, aj napriek chýbajúcemu potrebnému zázemiu, dosiahli výnimočné úspechy.

Keď šport nebude len pre bohatých a príležitosťou sa ešte viac nabaliť na lukratívnej štátnej zákazke.

Keď naučíme naše deti, že v živote nič hodnotné nejde ľahko a každý úspech chutí len, ak je za ním poctivá práca.

Keď deťom ukážeme pravé vzory a nie „kvázi-celebrity" na vysokých opätkoch, ktoré v prvej rakúskej dedine nikto nepozná.

Potom sa nebudeme musieť dookola vypytovať „Prečo" alebo to povestné  „kde udělali soudruzi z NDR chybu?".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?