Prečo som ešte stále verný svojej žene?

Autor: Marek Piváček | 19.7.2013 o 8:44 | (upravené 19.7.2013 o 8:51) Karma článku: 12,43 | Prečítané:  637545x

Bývame v panelákovom dome so šiestimi podlažiami. Dve poschodia pod nami býva mladá atraktívna blondína. Tipujem jej tak 22, aj s cestou. Občas ju stretnem v priľahlom lesíku, keď si idem zabehať. Ona venčí psa. Keď už aj zabudnem na ranné stretnutie s mladou susedou, prídem do roboty. Je leto, viete si predstaviť moje kolegyne v zahraničnej korporátnej firme, ktoré maily o obliekaní sa na pracovisku asi hneď mažú. A verte, to nie sme žiaden pohrebný ústav a ani elektrofakulta.

 thegospelcoalition.org

Prečo som vlastne ešte stále verný mojej žene?

V nedeľu bude 6. výročie nášho sobáša. Ani neviem ako to preletelo. Tie roky prešli v dobrom aj v zlom - presne tak ako sme si sľubovali pred Bohom. Milovať jeden druhého v dobrom aj zlom.

Verte mi, niekedy som s tým chcel praštiť, nie kvôli inej známosti, ale proste pre normálne problémy a hádky. Keď chlap príde unavený z roboty a namiesto privítania typu „ako si sa mal miláčik", dostane hubovú polievku, že nekúpil o jedny plienky viac, rozhodí ho to hádam viac ako prehra jeho tímu vo futbale. Keď muž príde unavený, nemá vždy chuť počúvať svoju ženu, ktorá len na to čaká, aby sa mohla vyrozprávať. Keď muž... od istého času som sa však začal pozerať na náš život očami... „keď žena..."-

Keď žena celé noci prebdie pri dieťaťi...

Keď žena musí celý deň počúvať vrieskajúce ratolesti...

Keď žena sa pekne o ne stará...

V našom živote nie je len idylka. Niekedy mám chuť kričať, odísť, venovať sa svojim koníčkom, piť do rána s kamarátmi. Viem si predstaviť iný život, plný voľnosti, s drahým autom, s peknou priateľkou.

Vtedy si spomeniem ako som prvýkrát uvidel moju manželku - vraj som sa na ňu stále pozeral a myslel som si, že som nenápadný. Ako som prvý raz prišiel za ňou s veľkou kyticou a ona sa išla od hanby prepadnúť, keď som jej ju dával na ich dedinskej zástavke pred všetkými ľuďmi J.

Vtedy si spomeniem na našu svadbu, keď už aj taký tvrdý chlap ako môj svokor, plakal.

Vtedy si spomeniem, ako sme prišli o naše prvé vytúžené bábätko, ako plakala, keď som si k nej prisadol do studenej kostolnej lavice, ako som si hovoril, že prečo práve ona má takto trpieť.

S úsmevom si spomeniem ako sa narodila naša Anetka po celodňovom snažení o pôrod. Dali mi ju prvému na ruky a ja som bol v siedmom nebi.

S bolesťou si spomeniem, ako sme v noci riešili Anetkine teploty 41C. Ako sa moja manželka s ňou viezla plačúc do nemocnice. Ako sa ju snažila kojiť, aby nebola dehydrovaná.

A ako prišla na svet naša malá „gulička" Veronika, teraz plná života a radosti.

Ako sa každý deň o naše princezné obetavo stará... aj vtedy, keď ja v práci sedím s kolegom na káve.

Ako...

Nechápem, koľko spoločného sa toho dá zažiť za krátkych šesť rokov. Začínam chápať, prečo dedko tak plakal, keď babka zomrela po 44 rokoch ich spoločného života.

Už viem, prečo som stále verný mojej žene. Niektoré veci za peniaze nekúpite a verte mi, ani za blonďavé kučery 20-ročnej susedky.

Vernosť je dar, ktorý je krásne každý deň objavovať... aj napriek prekážkam a problémom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?