Krátko o tom ako sa týram behaním a prináša mi to šťastie

Autor: Marek Piváček | 6.5.2014 o 13:45 | (upravené 6.5.2014 o 14:26) Karma článku: 12,29 | Prečítané:  5672x

Pred dvoma rokmi som sa dal na behanie. Neveril som, že zabehnem viac ako tri kilometre, na polmaratóncov a maratóncov som pozeral ako na ľudí z Marsu, ktorí dobrovoľne podstupujú bolesť, mučia svoje telo a robia aktivitu, ktorú rozumný človek nerobí, keď nemusí. Behanie. Netrvalo dlho a pochopil som. Pravidelne behávam 9 až 13 kilometrov a neviem si predstaviť život bez tejto „sebatýrajúcej" kratochvíle. Behanie neprináša len bolesť a pot, ale aj pocit šťastia. Nechcem nikoho pohoršiť, behanie je však istý spôsob orgazmu, príjemného pocitu, ktorý si dostaví na konci, ak si ho tvrdo odmakáte. Ale nielen preto behávam.

 time.com

 

Behanie ako boj so sebou samým

Vybehnem do neďalekého lesíka za domom. Napriek rade začať pomalším tempom, rozbalím to, čo to dá. Po necelom kilometri začínam lapať dych. Vybieham na cestu, snažím sa behať po priľahlom trávniku, vraj kvôli kĺbom. Cítim protivietor, prebehnem cez dvojprúdovku, dostávam druhý dych, kontrolujem medzičas na troch kilometroch, pribieham k Draždiaku, stretávam chlapíka, ktorý beží oproti, pridávam, aby sme sa stretli na tom istom mieste, keď obehneme každý svoj okruh. Pri piatom kilometri nastupuje kríza, začína boj so sebou samým, zvoľňujem o trochu tempo, predbieham peknú kočku v legínach, pridávam, aby videla, že som bežec. Zatínam zuby, obetujem svoju bolesť za niekoho známeho. Môj tep sa stabilizuje, beh si začínam užívať vnímajúc viac okolie, do cieľa zostávajú posledné dva kilometre.

Pridávam, tvárim sa akoby nič. Som v pomyselnom cieli, pridávam pár sto metrov, čísla na GPS-ku motivujú nezabaliť to len tak. Zastavujem čas aj nohy, cítim kyslíkový dlh, pár sekúnd je to rýchly nádych-výdych a potom sa konečne dostavuje známy pocit šťastia. Endorfíny v celom tele, radosť zo zvládnutého behu, ktorý som chcel v polovici zalomiť. Zvíťazil som nad sebou samým!

Behanie ako boj s kávovou kultúrou

Milujem kávu. Každý pracovný deň si dám jednu s kolegom Palim. Preberieme prácu, autá, politiku a vlastne všetko až po svetový mier. Okrem kávy sedím 8-9 hodín za počítačom s minimom pohybu. Dnešný svet  je pre mnohých z nás o hodinách pri počítači a počte vypitých káv. Tak som sa pred dvoma rokmi pristihol, že neprejdem za deň pešo ani 300 metrov. Autom do práce, do kostola a niekedy aj do potravín, ktoré sú 200 metrov od našej bytovky. Povedal som si, že niečo nie je s kostolným poriadkom. Začal som behať. Najprv nesmelo, potom viac. Schudol som nejakých 7 kíl a hlavne vždy ráno po odbehnutí desiatky nemám previnilý pocit, keď sadám do auta smer robota. Behanie je pre mňa istým spôsobom bojom proti dnešnej fastfoodovej kultúre a kávovej mentalite.

Behanie ako duchovný boj

Viem, že tento dôvod prečo behať bude znieť pre mnohých pritiahnutý za vlasy. Vlastne to nebol tak ani dôvod prečo behať (tým bola skôr zdravotná motivácia), ale výsledok behania. Niekedy sa behá príjemne, človek si beh naozaj vychutná, inokedy je to cez bolesť. Včera ma začalo pichať v ramene tak silno, že som myslel, že vyskočím z kože. Obetoval som svoju bolesť za našu Anetku, za vyriešenie jej ťažkostí. My veriaci veríme, že naše utrpenie môžeme spájať s Ježišovým utrpením, ktoré bolo neporovateľne väčšie. Nie je to bolesť pre bolesť, ani bolesť bez významu. Keď už trpím, verím, že moja bolesť môže priniesť niekomu požehnanie. Nechcem však nikoho pohoršiť a chápem, ak toto všetci neprijmu.

V dnešnom svete sa bolesť snažíme vytesniť, trpiaci sú odsunutí do nemocníc, hneď ako nás niečo bolí, siahneme po tabletkách. Ja osobne som v živote nezažil veľa bolesti. Behanie je preto pre mňa jedným naozaj krátkym časom, kde sa učím prekonávať bolesť a duchovne z nej získať niečo dobré pre iných. Tento úmysel mi vždy pomohol dobehnúť do cieľa, často i ďalej aj napriek veľkej bolesti, ktorá ma prenikla.

Behanie ako životný štýl a komunita

Osobne nechodievam na súťažné behy, ale viem koľko ľudí prepadlo behaniu ako fenoménu, ktorý určuje ich životný štýl. Je iné rozprávať sa s bežcom a s tým, ktorý nikdy nezažil pocit z behania. A vždy ma povzbudí, keď kamarát Peťo, ktorý je dobrý bežec, skončí medzi prvými na nejakých pretekoch. Človeka to motivuje, ale najväčšie čaro má behanie najmä v tom, že je pre všetkých. Nielen pre vrcholových športovcov, alebo makačov, čo dosahujú neuveriteľné časy, ale aj pre nás „smrteľníkov", ktorí behávame len tak pre radosť.

Behanie je fenoménom, v ktorom si každý nájde to svoje - prekonávanie seba a svojich limitov, komunitu, životný štýl, zdravie, pohyb alebo jednoducho radosť.

Tak veľa šťastných kilometrov, ak ste ešte nezačali, určite to skúste!

 

A ešte dve zaujímavé knihy o behaní:

Malá červená kniha o behaní (veľmi dobré rady nielen pre začínajúcich bežcov) - http://www.martinus.sk/?uItem=127591

Stvorení pre beh (príbeh tajomného kmeňa ultrabežcov, ktorý vás motivuje behať) - http://www.martinus.sk/?uItem=128914

 

Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?