Pohybujete sa v oblasti cestovného ruchu. Prečo práve cestovný ruch?
Vždy som chcela pracovať v cestovnom ruchu, prioritne kvôli láske k cestovaniu. Ale aj preto, že rada pracujem s ľuďmi, lákalo ma stále meniace sa prostredie, každý deň sa meniaci klienti. Pre človeka, ktorý má rád zmenu, je to zábavnejšie ako chodiť každý deň do tej istej kancelárie medzi tých istých kolegov. A človek vidí miesta, ktoré by inak nevidel.
Pre mňa boli turistickí sprievodcovia vždy tak trochu iní ako ostatní ľudia. Čo musí človek mať, aby sa ním stal?
V prvom rade musí splniť zákonné náležitosti, teda vlastniť osvedčenie Sprievodca cestovného ruchu, ktoré môže získať v niekoľkých akreditovaných kurzoch či už je to Slovenská spoločnosť cestovného ruchu alebo na Ekonomickej univerzite. Druhou záležitosťou sú vedomosti a psychické predpoklady, pretože táto práca je oveľa náročnejšia ako si človek myslí, kým ju nevyskúša. Je veľmi náročná aj na vedomosti. Často chodíte do nových destinácií, niekedy trvá príprava na zájazd aj niekoľko dní. A práca s ľuďmi je veľmi náročná. Skupiny bývajú veľké a rôznorodé. Málokedy sa človek stretne v 50-člennej skupine s ľuďmi s rovnakými záujmami a nebýva jednoduché vyladiť program tak, aby zo zájazdu alebo prehliadky mal každý pekný zážitok. O nepredvídaných situáciách ako pokazené autobusy, povodne, snehové kalamity, prebookované lietadlá ani nehovoriac.
Takže nie je to len o certifikáte, ale aj istej predispozícii.
Určite áno. Je to o predispozícii, vzdelávaní sa, jazykových znalostiach. Z tých, čo skončia sprievodcovské kurzy sa reálne v praxi stane sprievodcami tak 20% ľudí. Niektorí to berú len ako doplnkové hobby, mnohí sa aj pokúsia, ale nie každý sa na túto prácu hodí.
((ss01))
Aké nepredvídané situácie ste zažili?
Napríklad, keď máte naplánovanú prehliadku mesta a uzavrú vám diaľnicu na dve hodiny kvôli sneženiu. Musíme klientom vysvetliť, že to je situácia, ktorú neovplyvníme, že sa treba len trpezlivo prispôsobiť a získať z programu možné maximum. Alebo keď letecká spoločnosť prebookuje lietadlo. Ťažko sa vysvetľuje klientovi, že to nie je niečo, čo dokáže ovplyvniť CK a letecká spoločnosť nemá žiadnu inú povinnosť voči klientovi ako vyplatiť kompenzáciu v stanovenej výške či preplatiť ubytovanie. A častokrát sú to aj klienti, ktorí nevedia reálne posúdiť, akú službu môžu v danej hviezdičkovej či cenovej kategórii očakávať. Alebo si neprečítajú poriadne program zájazdu a očakávajú potom niečo iné ako si objednali.
Akí sú slovenskí klienti?
Veľmi rôznorodí. Ťažko definovať slovenského klienta, lebo iní sú na poznávacích zájazdoch a úplne iní na klasických pobytových zájazdoch. Je iné pracovať s rodinkou, ktorá prišla k moru a chce mať všetko k dispozícii v hoteli, nechce sa ísť nikam pozrieť a s ľuďmi, ktorí prišli na poznávací zájazd, sú veľmi rozhľadení a nároční na to, čo chcú vidieť. Tým nezáleží až toľko na tom, v akom autobuse sa vezú alebo v akom hoteli bývajú. Čo je však častou črtou slovenských klientov, je presvedčenie, že niečo nepríjemné, napríklad že dostali horšiu izbu, či horšie lístky, čo by sa im nestalo, keby boli napríklad Nemci. Tento komplex ma neprestáva udivovať, lebo je naozaj úplne nepravdivý. Keď už tak súvisí viac s tým, či nechali čašníkovi sprepitné a ten ich obslúži rýchlejšie ako iných. A to Slováci všeobecne nemajú vo zvyku.
Ste členkou predstavenstva Bratislava Tourist Board, čo je organizácia, ktorá vznikla v roku 2011 podľa zákona 91/2010. Čo je jej cieľom?
Tento zákon dal mestám a obciam podnikajúcim v cestovnom ruchu možnosť založiť si tzv. oblastné organizácie cestovného ruchu. Je to organizácia, ktorá má združovať obce (v našom prípade je to Bratislava) a podnikateľov v cestovnom ruchu. Na jej činnosť istou mierou prispieva aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Jej cieľom je preklenúť stav, keď o rozvoji cestovného ruchu rozhodujú úradníci za stolom, ktorí v ňom často nikdy ani nepracovali. A spojiť marketing mesta so skúsenosťami ľudí z cestovného ruchu, ktorí vedia, čo je potrebné.
To je logické, úradníci väčšinou fungujú neefektívne.
My sme nevymysleli koleso. Vo väčšine krajín takéto organizácie fungovali už desať rokov dozadu. Keď sa pozrieme do Rakúska, takéto združenie majú vo všetkých regiónoch. V západnej Európe sa tento model osvedčil vo viacerých regiónoch.
V tomto biznise sa neraz točia veľké peniaze. Akcionármi sú mesto, ministerstvo...
Nie sú akcionármi, ale členmi. Sú nimi hlavné mesto a podnikatelia, ktorých je viac ako sedemdesiat. Všetci platia členský príspevok, mesta prispieva suverénne najviac. Do BTB sa presunul celý balík peňazí mesta, ktorý bol určený na cestovný ruch, prevádzku informačných kancelárií, na marketing. Ministerstvo nie je členom, len poskytuje dotáciu. Tá môže teoreticky siahať do výšky príspevkov členov a mesta.
Aká je kontrola zo strany verejnosti?
Ministerstvo si kontroluje vyúčtovanie dotácie klasickým auditom. Čo sa týka mestských peňazí, v BTB tiež prebieha kontrola mestského kontrolóra ako je tomu v mestských organizáciách.
V tejto oblasti som počul veľa kritiky napríklad na Slovenskú agentúru cestovného ruchu (SACR) a to ohľadom financovania marketingu a reklamy.
Nedovolím si kritizovať finančnú stránku. Skôr by som spochybnila marketing, ktorý nie je vždy najšťastnejší. Z praxe cestovného ruchu sa mi niekedy zdajú zvláštne vybrané cieľové trhy. Z pohľadu podnikateľa sa mi zdá, že by sa malo menej investovať do vecí ako sú reklamné spoty a televízne relácie a viac investovať do fun-tripov pre novinárov, info ciest pre tour operátorov. Myslím si, že SACR škodia aj veľmi časté personálne výmeny, čo sa odráža v absencii koncepcie prezentácie krajiny. Tá sa nemôže meniť každý rok.
((ss02))
Prejdime k Bratislave. Vy ako profesionál ako vnímate toto mesto?
Bratislavu vnímam ako mesto s obrovským potenciálom, ktorý ešte nebol naplno objavený a rozvinutý. Keď sa turisti plavia na lodi po Dunaji, Bratislava často končí ako jedno z miest, ktoré turistov oslovili najviac. V hodnoteniach končí vynikajúco. Tento rok robila prieskum Ekonomická univerzita, aby zistila ako dlho tu turisti zostávajú, koľko míňajú a ako hodnotia pobyt v Bratislave, 80 až 90% turistov hodnotilo mesto pozitívne alebo veľmi pozitívne.
Vracajú sa turisti do Bratislavy? Môj pocit je, že Bratislava má stále nálepku mesta na jeden deň, kde sa zastavím na víkend, lebo idem do Viedne alebo do Budapešti.
Mesto na jeden deň už nie je celkom pravda. Priemerne strávia návštevníci v hlavnom meste takmer 1,7 dňa a neustále toto číslo rastie. Sú aj klienti, ktorí sa vracajú, ale stále je to skôr výnimkou ako pravidlom. Ak sa vracajú sú to naozaj klienti, ktorí absolvovali len plavbu po Dunaji a videli Bratislavu len na tri hodiny a chcú sa povedzme vrátiť na víkend. Alebo takí, ktorí boli na pracovnej ceste vo Viedni alebo Budapešti a videli Bratislavu len na pol dňa. Našim cieľom je, aby sa vracali, lebo základné pravidlo cestovného ruchu hovorí, že najviac peňazí minie klient, ktorý sa vracia, ktorý v destinácii nie je prvýkrát.
To je často kameňom úrazu na Slovensku, pretože veľkou časťou turizmu sú aj služby, ktoré nemajú na Slovensku najlepšiu povesť. Ako to vidíte v tomto smere?
Najväčším umením sprevádzania po Slovensku je vedieť, kde sú tie služby kvalitné a vedieť tam klienta odviezť. Úprimne, to je to najväčšie know-how na Slovensku. Ale ak by som povedala, že služby na Slovensku sú zle a nekvalitné, krivdila by som veľkému množstvu poctivých podnikateľov. Avšak obávam sa, že percentuálne by som sa pri kvalitných a slušných nedostala ani na 50%. A takých, ktorí sú schopní poskytnúť službu aj zahraničnému klientovi. Častokrát sa stáva, že v reštaurácii sú veľmi milí, ochotní, jedlo je kvalitné, ale nikto tam nehovorí po anglicky.
Dá sa toto nejako rýchlo a efektívne meniť?
Rýchlo a efektívne určite nie, ale zmeniť sa to dá. A aj sa to mení. Pozitívnych príkladov je veľké množstvo. Treba si uvedomiť, že sme mali 40 rokov režimu, keď bolo podnikanie zakázané a nemôžeme čakať, že za desať rokov tu budeme mať generáciu podnikateľov ako v zahraničí, kde sa cestovným ruchom živia už 50 rokov. V tomto vidím aj možnosť rôznych seminárov, transferu know-how, veľmi úspešné sú rôzne formy cezhraničnej spolupráce, kde sa know-how prenáša. Už len zo susedného Rakúska, keď si zoberieme Burgenland, majú tam jazero Neusiedler See, vinice, skrátka nič, bez čoho by turista neprežil. Ale správnym spôsobom prezentácie ako ekoregiónu, kulinárstva, tradícií a Esterházyovského regiónu to dokážu predať.
V poslednom článku na blogu ste spomínali, že sa hľadá symbol nášho hlavného mesta. Zdá sa mi, že napriek veľkému potenciálu v podobe bohatej histórie, Dunaja, hradu, vhodnej polohy, mu chýba atmosféra, ktorú človek cíti v iných európskych mestách ako Paríž alebo Viedeň.
Akcie ako Brand festival sú smerované nie až tak na nájdenie tej značky alebo symbolu mesta, lebo ak by si sadli marketingoví experti, určite by tie značky vedeli sami vybrať. Ale zmyslom tohto festivalu je naučiť Bratislavčana opäť cítiť svoje mesto. V Bratislave je veľmi veľa ľudí, ktorí sem prichádzajú z iných regiónov, čo je samozrejme dobré, ale všimnite si, že tí ľudia aj po dvadsiatich rokoch povedia, že idú na víkend domov. Nejdú k svojim rodičom, oni idú domov. Toto treba zmeniť. Pre ľudí, ktorí tu žijú, by Bratislava mala byť domovom. Mali by sa cítiť spriaznení s mestom, s jeho históriou aj súčasnosťou, so všetkým, čo sa v meste deje.
Nie je to aj chýbajúcim vzdelávaním? Pamätám si ako sme ako deti chodievali po pamiatkach v rámci akcie Poznaj svoje mesto, ktorá bola na všetkých školách.
Áno, veľmi aktívne sa diskutuje o obnovení takýchto aktivít. Teraz sa to trochu rozdelilo medzi Bratislava Tourist Board a Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) a diskutuje sa o tom, kto má tieto aktivity zastrešovať. Ale určite budovanie vzťahu domáceho obyvateľa k mestu je absolútne nevyhnutné. Ak z mesta nebudú nadšení domáci, aspoň z niečoho v ňom, turista to bude vnímať ako takú „potemkiádu". Turista vycíti, či je to autentické mesto alebo umelina pre turistov. A pokiaľ sa s tým domáci nestotožní, turista bude mať pocit, že je v umelom skanzene.
Toto som veľmi dobre cítil ako turista povedzme v Paríži, kde si večer o ôsmej miestni chodili zabehať v parku pod Eiffelovkou alebo v Londýne, kde využívali verejné priestory.
Tejto téme sa v meste intenzívne venuje hlavná architektka. Vedú sa tiež rôzne diskusie. V tejto chvíli zažívame to, čo iné európske mestá zažívali pred 10-15 rokmi a to je vymieranie Starého mesta. Ľudia zrazu nechodievajú do centra, ale do rôznych nákupných centier a iných centier zábavy a opustia stred mesta. Bratislava dobieha tento trend a je to naozaj problém. Tento trend sa snažíme zvrátiť. Všimnime si jednu vec - v bežný deň je centrum Starého mesta mŕtve natoľko, že turisti sa ma pravidelne pýtajú, kde sú všetci ľudia, či tu niekto žije. Ale stačí, aby sa niečo konalo a centrum je plné ľudí. Podujatia sú kľúčové, aby mal človek motiváciu prísť do mesta. Základnou motiváciou sú bežné nákupy, ale v centre zostali buď luxusné obchody alebo suvenírové. V Rakúsku majú Kärtnerstrasse a to v každom väčšom meste ako Graz, Linz, kde sú obchody bežnej spotreby v centre mesta. U nás taký obchod v pešej zóne nenájdete. Človek, ktorý chce ísť na kávu, ale zároveň si potrebuje vybaviť veci ako drogéria, pošta a potraviny, si bohužiaľ vyberie nákupné centrum, lebo vie vybaviť všetko doslova pod jednou strechou. Prvé je teda vrátiť obchodný život do mesta a potom aj zorganizovať atraktívne podujatia. Ja osobne by som bola aj za väčšiu reguláciu podnikania v meste, kde sú len drahé podniky.
Je to len o cenách prenájmov? Alebo o politike mesta?
Podniky si ľudia prenajímajú a tie budovy väčšinou nie sú mestské, takže to nie je o meste. Neviem si v tejto chvíli ani predstaviť ako by to malo byť regulované. Faktom je, že ak z mesta zmiznú podniky nižšej cenovej kategórie, nie každý si môže dovoliť drahší podnik.
Nie je to dané aj úzkym historickým centrom?
Určite áno. Ja som napríklad veľmi rada, že bola postavená Eurovea, nech ktokoľvek brojí proti nákupným centrám. Je to ale aj tým, že spolu s obchodmi vznikol veľmi kvalitný verejný priestor na nábreží. Spolu revitalizáciou prístavu sa jednoducho rozšírilo centrum mesta, čo priláka ľudí do mesta. Je to fajn, lebo nemusí ísť len o historické centrum. Srdce mesta sa zväčšuje a poskytuje priestor nielen väčšiemu množstvu ľudí, ale aj širšiemu spektru. Mladí ľudia si môžu pri Dunaji sadnúť na trávnik alebo na lavičky a už vedia, čo sa tu deje, zapoja sa do života v meste.
Nemali by sme radšej oživovať históriu, stavať na bohatých tradíciách? Predsa, toto nákupné centrá neponúknu.
Určite áno. Je neuveriteľne smutné, že v Bratislave je veľmi veľa zanedbaných historických budov. Napríklad v časti okolo Šafárikovho námestia máme budovy od architektov ako je Otto Wagner a často nie sú v takom stave, v akom by mali byť. Veľmi smutným príkladom je Štúrova ulica, kde sa nachádzajú nádherné secesné budovy a nie všetky sú zrekonštruované. Avšak ja tieto dve veci nestaviam do protikladu. Žijeme v 21. storočí a ak mesto nemá zostať skanzenom, musí sa rozvíjať a k tomu patrí aj moderná architektúra. Každá doba má niečo charakteristické a k tej našej patria veľké multifunkčné centrá. Otázka je ako ich prepojiť, aby reálne mesto rozvíjali a nie ho kazili.
Je to ale v poriadku, keď sa človek pozrie z okna, vidí Blumentálsky kostol a v pozadí 20 poschodovú budovu zo skla?
Toto je otázka na architektov. Z pohľadu cestovného ruchu si nemyslím, žeby to nejako ovplyvnilo vnímanie turistov, či je tam nejaká vysoká budova alebo nie. Dojem z mesta skôr kazia moderné budovy zaseknuté priamo medzi historickými budovami v centre. A oveľa horší dojem zanechajú ošarpané neomietnuté historické budovy s grafitti.
Neslávnou sa stala najmä galéria na Vajanského nábreží. Plánuje sa niečo s ňou urobiť?
Pokiaľ viem, zatiaľ nie. My turistickí sprievodcovia máme vtip: je smutné, že máme záplavy v meste, ale dúfame, že jedna dopláva až ku galérii, aby donútila vládu vyriešiť túto nepríjemnú záležitosť. To vníma negatívne naozaj takmer každý, aj turisti.
Koľko ľudí navštívi ročne Bratislavu?
Minulý rok to bolo viac ako 1,9 milióna prenocovaní a takmer 950 tisíc návštevníkov. Ale toto číslo zahŕňa len tých, ktorí tu aj prespia. Ak by sme zarátali ľudí, ktorí sem prídu na jeden deň, dovolím si tvrdiť, že toto číslo by sa zdvojnásobilo.
Ako sme na tom v porovnaní s okolitými metropolami ako Praha, Viedeň, Budapešť?
To sa nedá porovnávať, sú to úplne iné čísla. Okrem toho sa bavíme aj o mestách inej veľkosti. Porovnať Viedeň a Bratislavu je nemožné. Ak sa chceme porovnávať, musíme nájsť mestá podobného významu a veľkosti. Napríklad Ľubľana alebo Graz, čo je mesto podobného typu.
((ss03))
Čo u nás turisti najčastejšie hľadajú?
Najčastejší dôvod návštevy je klasický, je to súčasť histórie monarchie. Z toho dôvodu je to povinná zástavka. Ale my ako tourist board sa snažíme pritiahnuť aj iný typ návštevníka. To znamená skôr mladého návštevníka, ktorý hľadá zážitky, chce sa previezť rýchloloďou po Dunaji, vyskúšať atrakcie, možno aj nejaký adrenalínový šport, ale zároveň sa zaujíma o umenie. V tomto smere je veľmi dobrým lákadlom napríklad Danubiana.
Prejdime na niektoré konkrétne problémy hlavného mesta. Spomínate osobný prístav a jeho rekonštrukciu, ale čo taká Hlavná stanica, ktorá je veľmi zlou vstupnou bránou do mesta? Ľudia v cestovnom ruchu si toho musia byť vedomí.
Sme si toho vedomí. Žiaľ, hlavné mesto uviazlo v zmluvnom vzťahu, ktorý podpísal bývalý primátor Ďurkovský a dá sa z toho vycúvať len za cenu obrovských sankcií. A investor, ktorý podpísal záväzok stavbu zrealizovať do roku 2016, sa nemá k činu. Máme štyri prístupové body. Letisko je na slušnej úrovni, dokonca tam tourist board má inštalovaný aj informačný stánok. Autobusová a Hlavná stanica sú úplná hrôza. Naproti tomu som rada, že súkromný investor ide dať do poriadku osobný prístav.
Na bratislavskom letisku sú zväčša nízkonákladové spoločnosti ako Ryan Air, Air Berlin. Je tam nejaký potenciál na rast? Mnoho ľudí chodieva na letisko do Viedne.
Tie linky Ryan Air-u netreba podceňovať. Pre mňa sú fantastické linky zo Sicílie a Sardínie, lebo je to jeden z mála priamych letov odtiaľ do strednej Európy. Veľa klientov prichádza do Bratislavy aj keď možno ich cieľom je Viedeň. Treba ich osloviť a ja to je úloha Tourist Boardu - získať pre spoluprácu tour operátorov, ktorí pôsobia v destinácii miesta odletu, aby ponúkli klientom jeden-dva dni v Bratislave. Našou úlohou je, aby si ľudia uvedomili, že toto nie je letisko Viedne ale Bratislavy.
Máte teda spoluprácu s letiskom alebo leteckými spoločnosťami?
Tento rok sme napríklad zorganizovali infocestu pre talianskych novinárov, aby napísali o Bratislave. Tiež sa veľmi osvedčuje spolupráca s board magazínmi liniek (časopismi, ktoré nájdete na palube lietadla), ktoré lietajú do Bratislavy.
Aj keď sa nepasujete do role odborníka, aké sú najdôležitejšie problémy Bratislavy?
Keď sa na to pozrieme z pohľadu cestovného ruchu, je to rozbitá dlažba v Starom meste, chýbajúce verejné toalety alebo rozdielna úroveň služieb, čo platí aj o cestovných agentúrach. Ak si turista vyberie službu, ktorá je zlá, len veľmi ťažko dostaneme možnosť ten dojem napraviť. Cestovný ruch je odvetvie ktoré druhú šancu väčšinou nedáva.
Služby sa často odvíjajú od majiteľa, povedzme reštauračné. Je možné niečo takéto zo strany mesta ovplyvniť? Napríklad stratou licencie.
Obávam sa, že toto nespadá do kompetencií mesta.
Lebo oni poškodzujú imidž mesta.
Na to sú inštitúcie ako štátna hygiena, obchodná inšpekcia či inšpektorát práce. Tí však nevedia skontrolovať kvalitu služieb. V trhovom mechanizme sa nedá prinútiť majiteľov reštaurácií poskytovať služby na vysokej úrovni. Dlhodobo to nie je jednoduché, lebo kúpyschopnosť domáceho obyvateľstva nie je veľká. Je tu málo ľudí, ktorí si môžu pravidelne dovoliť reštauráciu v Starom meste. Všetky tie reštaurácie sa neuživia. Všímam si trend, kde niekto otvorí reštauráciu s cenami Starého mesta. Potom zase niekto iný o dve ulice ďalej a tá pôvodná reštaurácia upadá. Je to smutný cyklus. Reštaurácie a kaviarne tvoria dušu mesta. Ak mám obľúbenú reštauráciu, kde je čašník, ktorý vie akú kávu pijem, to je niečo, čo dáva ľuďom pocit domova v meste. Toto nám chýba.
autor foto - famoushotels.com
Nie sú to práve nákupné centrá a fastfoody, ktoré likvidujú kvalitné reštaurácie?
Ja si to nemyslím. Finančná stránka je jednoducho taká, že aj keby sme zrušili všetky fastfoody, nezvýši to počet ľudí, ktorí si môžu dovoliť ísť na obed za 15 euro. A ak si sadnete na kávu v Auparku alebo v Eurovei, káva v konečnom dôsledku nie je lacnejšia ako v Starom meste.
Prečo teda ľudia idú do nákupného centra?
Lebo tam majú oveľa lepší komfort - od parkovania cez moderné priestory až po detské kútik a kryté pasáže vhodné aj do zlého počasia. Preto je pre mňa kľúčovým vrátiť nákupné možnosti do Starého mesta. Nech to znie akokoľvek komerčne, v každom druhom meste sa hlavné námestie volá „Marktplatz". Vždy to patrilo k mestskému životu - idem nakúpiť a popritom sa postretávam s ľuďmi. To patrí k životu mesta od stredoveku. Ukážkou, že sa to dá, je nová Stará tržnica, ktorá ožíva vďaka spolupráci hlavného mesta s občianskym združením Aliancia Stará tržnica. Choďte sa pozrieť na trh v sobotu tam, stretnete veľké množstvo ľudí a môžete si vybrať kvalitný tovar.
Nezničí návrat nakupovania do centra mesto a jeho historické budovy?
Vždy ukazujem hlavnú ulicu v Salzburgu, kde je dom Mozarta a je tam aj Mc Donald's. Majú svoje logo vytepané z bronzu. Neznamená to, že tam musí svietiť veľký farebný pútač. Obchod sa dá veľmi elegantne zakomponovať.
Čo sa týka širšieho centra, myslím, že sme ešte stále nedorástli na to, aby sme napríklad priemyselné zóny dokázali transformovať na miesta oddychu. Alebo verejné priestory ako Kamenné námestie, ktoré je veľmi diskutované.
Áno, a to platí aj o historických budovách. U nás stále panuje kontrast, že buď je to moderné nákupné centrum, alebo to musí byť historické. A každé môže mať svoje atribúty. A naozaj vytvoriť kombináciu, napríklad, že v historickom priestore pridám niečo moderné, zmením interiér historickej alebo priemyselnej budovy, to u nás veľmi chýba. To, že u nás developeri začali až násilne meniť mesto, spôsobilo u ľudí už takú rezistenciu a averziu, že reakcia vyvolá protireakciu.
A nie je to oprávnené? Spomínam si napríklad ako sme chodievali do PKO a teraz ani neviem v akom je stave.
Doplácame na rozhodnutia komunálnych politikov z minulosti, ktorí odsúhlasili predaj pozemkov pod PKO a bývalého primátora Ďurkovského, ktorý podpísal búracie povolenie. PKO je už takmer štyri roky zatvorené a mesto sa dnes súdi so súkromným majiteľom pozemku. Na strane druhej, vznikli iné priestory na kultúru ako napríklad Stará tržnica, MMC a ďalšie.
Sú u nás aj developeri, ktorí okrem svojho zisku zohľadňujú aj verejný záujem?
Začínajú to chápať a v poslednej dobe možno cítiť zmenu v ich prístupe. Dnes už sa ani v Bratislave neprojektujú len sklené škatule bez kvalitného prostredia v okolí. Investori si uvedomujú, že ak chcú pritiahnuť klientov, musí byť v okolí budovy trávnik, park, cyklotrasa, fontána, fitpark alebo detské ihrisko. Ako pozitívnym príklad opäť môže súžiť Eurovea. Som presvedčená o tom, že vysoká návštevnosť tohto centra je najmä vďaka kvalite verejných priestorov.
Častokrát však developer nepostaví k bývaniu ani garáže.
To je zložitá problematika. Existuje parkovacia norma, ktorá predpisuje presný počet parkovacích miest k novej bude. Či to budú podzemné garáže alebo vonkajšie parkovacie plochy, je skôr otázka ekonomiky daného objektu.
Dá sa to vôbec, keď dostane pozemok a dostane právo na výstavbu?
Účel využitia pozemkov v meste reguluje územný plán, resp. územný plán zóny. Tam je presne napísané, či ide o zeleň, cestnú komunikáciu, občiansku vybavenosť, byty alebo administratívu. Rovnako je daná výšková regulácia, resp. ďalšie parametre výstavby. Iné možnosti ako regulovať výstavbu už veľmi mesto nemá. Tu je však mimoriadne dôležitá súčinnosť mesta a investorov. Mám signály, že za posledné roky hrá mesto oveľa väčšiu rolu a mnohí investori začínajú vychádzať v ústrety verejnému záujmu. Dokonca sú už ochotní aj verejne diskutovať o projekte ešte pred vydaním územného rozhodnutia. To tu donedávna nebývalo.
Aké sú pozitívne trendy v Starom meste?
Podľa mňa je to najmä oveľa viac rozmanitejších podujatí ako sa kedysi dialo. A nie je to len kultúrne leto, ktoré beží už dlho. Sú to rôzne gurmánske podujatia, historické podujatia, Bratislava pre všetkých, korunovačné slávnosti, seniorfest. Pozitívne je aj to, že sa veľa dobrovoľníkov začína zapájať do diania v meste, ako je príklad čistenia mestských hradieb alebo upratovanie mesta. Vtedy má človek naozaj pocit, že sú tu ľudia, ktorí s mestom cítia.
Nie je práve absenciou mesta, že vznikajú občianske iniciatívy ako napr. Zelená hliadka, ktorá zbiera odpad v meste?
Je to signál, že ľudia sa aktivizujú a že im záleží na tom, ako mesto vyzerá. Ľudia prestali byť apatickí. Asi ma nenapadne príklad mesta, kde všetko funguje dokonale, že by tam dobrovoľníci nemali čo robiť. Ten potenciál tam vždy je, vždy sa dajú robiť veci lepšie. Priestor pre dobrovoľníctvo existuje a okolo neho sa vytvoria komunity, ktoré prichádzajú s nápadmi. Nedá sa povedať, že mesto a občania sú dve oddelené entity. Mesto a občania musia pracovať spolu. Mnohí prinášajú nové iniciatívy a nápady, ide o to vytvoriť im priestor, čo najlepšie podmienky a spolupracovať s nimi.
autor foto - hoteldevin.sk
Plánuje sa niečo systematické ako angažovať občanov v dobrovoľníctve pre mesto? Prípadne odmeňovanie. Takisto existuje firemné dobrovoľníctvo.
Mestské zastupiteľstvo minulý rok schválilo vznik Bratislavského dobrovoľníckeho centra, ktoré má sídlo v Starej tržnici. To je dobrý začiatok. Firemné dobrovoľníctvo sa v Bratislave tiež ujalo, azda najznámejšia je iniciatíva Nadácie Pontis s názvom Naše mesto. Ak hovoríme o firmách, rozprávala som s viedenským primátorom Häuplom o osadených lavičkách. Padla informácia, že ich zaplatili súkromné firmy. Je to pre nich česť a spôsob sa prezentovať. Zaplatili niečo pre mesto, pre verejnosť a všetci vedia, že ide o slušnú firmu. Aj to je o vrátení života do mesta. A dobrovoľníctvo je preto dobrovoľníctvom, lebo nie je platené a mesto naozaj vychádza dobrovoľníkom v ústrety.
Spomínali ste, že domáci obyvatelia musia byť hrdí na svoje mesto, aby to cítili aj návštevníci. Mám pocit, že obyvatelia sa skôr vedia identifikovať s problémami mesta. Čo urobiť v tomto smere?
Treba povedať, že v Starom meste sa deje neuveriteľné množstvo prednášok, debát a podujatí. Staré mesto žije podujatiami pre ľudí. Treba len zlepšiť informovanosť. Kto nie je na Facebooku alebo mailing liste niektorej z iniciatív, ten sa len z novín dozvie, čo bolo a zriedkavo, čo bude. Druhou vecou je vytiahnuť tieto aktivity do mestských častí. Všetko, čo súvisí s budovaním hrdosti na mesto, sa deje vo veľmi oklieštenom okruhu Starého mesta. Človek, ktorý žije v Petržalke a do práce chodí do Ružinova a obchádza Staré mesto, toho sa to akosi nedotkne. Preto podľa mňa všetky tieto aktivity by mali mať sprievodný program v mestských častiach. Možno ten človek druhýkrát príde aj do centra. Treba si uvedomiť, že Bratislava nezačína pri Eurovei a nekončí na Slavíne alebo pri Blumentáli.
Vy ste na čo osobne hrdá, čo sa týka Bratislavy a cestovného ruchu?
Povedala by som, že som hrdá na veľa ľudí, čo pracujú v cestovnom ruchu. Napriek tomu, aké ťažké je udržať sa niekedy aj v nekalej konkurencii, je tu veľa ľudí, ktorí nestratili svoju tvár ani dôraz na kvalitu. A to, že napriek malému centru si Bratislava dokázala zachovať istú útulnosť a príjemný pocit z mesta. Pokiaľ sa človek v meste pohybuje, zistí, že je krásne. Máme malé uličky, obchodíky, krásne budovy. Len to stojí väčšiu námahu ich hľadať. V neposlednom rade som hrdá, že napriek tomu, čo sa tu udialo, ľudia majú stále vôľu hľadať to pekné, prídu pomôcť a nevzdávajú sa.
Rozhovor - Marek Piváček
Fotografie - archív S. Svoreňovej
Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku.
