Aj u detského doktora môže byť príjemne

Autor: Marek Piváček | 17.7.2014 o 16:10 | Karma článku: 13,46 | Prečítané:  3731x

Dnes sme sa vydali s našou Anetkou na kontrolu na detskú neurológiu na Kramároch v Bratislave. Trochu som mal obavy ako to zvládneme – predsa, bola tam pred niekoľkými dňami s febrilnými kŕčmi a vysokými horúčkami. Nakoniec sa z toho vykľula celkom milá návšteva, aj keď to slovo často nejde s nemocnicami dohromady.

Vyviezli sme sa na štvrté a zaklopali. Po chvíli sa otvorili dvere a prvé, čo sme začuli bolo: „Dajte sem papiere a choďte sa zaregistrovať.“ To ale bude – pomyslel som si, zase nejaká nepríjemná osoba v bielom. Vrátili sme sa späť a po krátkom čakaní nás zavolali dnu.

Doktorka (alebo sestrička) prehodila na detskú nôtu. Vyťahovala slovné hračky ako pes – Filipes alebo cica-mica-parádnica. A EEG prístroj oslovovala familiárne Fedor. Anetka sa bez obáv posadila do kresla, dostala na hlavu tú divnú čiapku a otvorila rozprávkovú hraciu knihu. Dobrá teta v bielom všetko komentovala a hádzala pritom detské žartíky a hádanky, ktoré som už aj ja zabudol z môjho vlastného detstva.  Medzitým nás vehementne presviedčala, že biela krava dáva mlieko a hnedá kakavko. Musím povedať, že tak prívetivého človeka so vzťahom k deťom som ešte nikde v nemocnici nestretol.

Ani sme nevedeli ako tých zhruba dvadsať minút preletelo. Z ambulancie sme vyšli o gumový cukrík spokojnejší a celkovo s úsmevom.

Čakali sme na výsledky.

Po čase sme zistili, že oproti nám sedí tiež dievčatko Anetka, ktoré má toľko rôčkov ako my. Nemala vlásky a na záhlaví sa jej vynímala asi päť centimetrová jazva. Zato mala krásne modré oči a hlas. Malá bojovníčka. Nachvíľu sme sa prihovorili, neodvážil som sa spýtať na diagnózu, len som im zaprial veľa zdravia pri lúčení.

Keď som potom Anetke česal vlásky, zdalo sa mi, že tatkovi druhej Anetky vyšli slzy. Boli tam obaja rodičia so svojím pokladom. Ktovie, čím všetkým si už prešli. Aj my už vieme, čo je to vidieť vlastné dieťa trpieť, aj keď sú to len klasické choroby a vysoké horúčky.

Anetka to neriešila – zaujato komentovala rozprávku na tatkovom mobile. Starosti majú byť pre nás dospelých, aby deti mohli žiť šťastne.

Tak skoré uzdravenie, naša menovkyňa Anetka a klobúk dole pred Vami, pani doktorka!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?