Chcete sa naučiť žiť? Choďte na Katarínku!

Autor: Marek Piváček | 3.10.2014 o 10:47 (upravené 3.10.2014 o 11:05) | Karma článku: 11.91 | Prečítané  8188-krát

Je tomu už pekných pár rokov, čo som dral vysokoškolské lavice. Vlastne 16 od začiatku. Čas plánov, akcií, priateľstiev, skúšania nových vecí. Niektoré veci som však nestihol. Jednou z nich je návšteva Katarínky, o ktorej som prvýkrát počul niekedy na prahu nového milénia od nadšených študentov, ktorí na nej strávili dva letné týždne, aby sa vrátili do minulosti.

Minulý týždeň som sa konečne aj ja ocitol na Katarínke – na mieste skrytom, majestátnom, pretkanom históriou a predsa blízkom mnohým aj v súčasnosti.

Keď sa povie Katarínka

Katarínka sú ruiny bývalého kostola sv. Kataríny Alexandrijskej s priľahlým kláštorom františkánov v Malých Karpatoch, asi 20 minút od Trnavy. Z kedysi obrovského kláštora zostala už len menšia zachovalá časť, jedno krídlo. Aj tak ruiny pôsobia majestátne. So založením kláštora sa spájajú mnohé legendy (ako je tomu pri mnohých slovenských hradoch a zámkoch), napríklad zjavenie svätej Kataríny istému pastierovi. Samotný kláštor zakladá gróf Krištof Erdődy svojimi listinami v roku 1618. Kláštor je viackrát vypálený, dokonca obsadenými Turkami.

V 18. storočí nadobúda svoj význam za podpory bohatých rodov ako sú Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí, ktorí mali v krypte kostola svoje rodinné hrobky. Úpadok nastáva až po zrušení a zhabaní kláštorov koncom 18. storočia (Jozef II. v roku 1786). Celá stavba chátra, miestni obyvatelia ju pomaly „rozoberajú“ používajúc ju ako zdroj materiálu pre svoje stavby. V 2. polovici 19. storočia sa o Katarínku začínajú zaujímať historici, avšak počas nasledujúceho storočia kostol a kláštor ukrytý v lese upadne do zabudnutia.

Príbeh, ktorý by nemal pokračovanie

Je tomu presne 20 rokov, čo sa začal písať novodobý príbeh kláštora Katarínka ukrytého v lese Malých Karpát neďaleko obcí Dechtice a Naháč. Zakladateľ projektu Katarínka (www.katarinka.sk) Peter Herceg ho objavil spolu s ďalšími nadšencami v roku 1994 zarastený kríkmi a stromami. Pre jeho myšlienku sa nadchlo veľa mladých ľudí a už o rok upravovali okolie kostola s kláštorom. Ďalší rok priniesol prvé konzervačné práce. Do projektu boli prizvaní odborníci, pamiatkári a archeológovia. Dnes po dvadsiatich rokoch je Katarínka príkladom ako postupovať pri konzervačných prácach a ľudia z projektu poskytujú svoje skúsenosti iným. Možno pomohla i náhoda, aby sa začal projekt, ktorý oslovil mnohých mladých ľudí a ktorý pomáha zachrániť jednu z našich zachovalých historických pamiatok.

Čarovný návrat do histórie

Napodiv, konzervačné práce a terénne úpravy v okolí historického objektu nie sú hlavným mottom zakladateľov projektu Katarínka. Tým je obnoviť ducha miesta, kde stál kostol a františkánsky kláštor, ktorý bol zrušený Jozefom II. v roku 1786. Odvtedy nastal pomalý úpadok celého komplexu. Ten sa zastavil až po vyše dvesto rokoch práve jeho „znovuobjavením“ partiou nadšencov. Aby prilákali ďalších, organizujú letné turnusy, kde sa zíde partia mladých ľudí, ktorí sa stávajú členmi Rádu sv. Kataríny a zaväzujú sa žiť podľa jeho stanov. Odovzdajú mobilné telefóny a iné výdobytky techniky, oblečú sa do symbolického rúcha z vrecoviny a snažia sa žiť ako mnísi obývajúci kláštor pred viac ako dvesto rokmi. Budia sa podľa slnka na oblohe, drevenné trámy na vežu kostola opracovávajú ručne, počas celého „dobrodružstva“ (ako inak to nazvať) nechodia do civilizácie.

Počas uplynulých 20 rokov takto vznikla komunita niekoľko stoviek nadšencov, ktorí majú niečo spoločné – zažili táborový život na Katarínke. Pri prijatí do rádu dostali „rehoľné meno“. Ako spomína jej zakladateľ, často ani nepoznajú svoje civilné mená. Katarínka sa stala istým spôsobom časťou ich životného štýlu.

Krása Katarínky

Keď niekto povie Slovensko, v mysli sa mi vybaví majestátny Spišský hrad alebo hrdý vrchol Kriváňa. Neskrotný Dunajec, Červený kláštor alebo moja milovaná Vrátna dolina s fatranskými kopcami porastenými mäkkou trávou. Určite nie Katarínka.

V čom je však Katarínka výnimočná?

Je to miesto, ktoré nemá len svoju históriu, ale aj súčasnosť. Ľudia tam nechodia len preto, aby si pozreli ruiny kedysi významnej stavby alebo aby dostali prednášku o histórii miesta, ktorú katarínkovci radi poskytnú. Katarínka je predovšetkým miesto, kde sa mladí (a možno i starší ľudia) učia mnohým veciam, ktoré sú dnes už vzácne: skromnosti, jednoduchému životu, poctivej manuálnej práci, deleniu sa s inými, zastaveniu sa. A v neposlednom rade aj tomu, ako si máme vážiť dedičstvo, ktoré nám bolo zverené.

Ako hovorí Peťo Herceg: Projekt Katarínka nemá za cieľ zrekonštruovať kostol a kláštor, ale zanechať ju ďalším generáciám. Aby možno aj oni zažili čarovný návrat do histórie, pri ktorom sa niečo naučia aj pre súčasnosť.  

PS – viac informácií nájdete na www.katarinka.sk alebo aj na blogu katarínkovcov: http://katarinka.blog.sme.sk/

A najmä – vyberte sa na Katarínku sami :-)

 

Použité fotografie sú zo stránky www.katarinka.sk so súhlasom Petra Hercega.

 

Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Preferencie, silnejúca SNS, chabá Sieť a Bašternák. Fico sa prvých sto dní trápil

Sto dní od vymenovania vlády ukázali, že koalícia má vážne problémy.

KOMENTÁRE

Prečo je Danko nebezpečný

Predseda SNS chápe, že pre jeho stranu nie je reálnou cesta právneho štátu.

TECH

Tieto jedlá boli kedysi nezdravé, dnes ich bežne jeme

Mnohé potraviny v skutočnosti nie sú škodlivé.


Už ste čítali?