Ján Hrčka: Ľudia v politike sú platení, aby boli slepí a hluchí

Autor: Marek Piváček | 12.11.2014 o 7:31 | (upravené 12.11.2014 o 7:40) Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1586x

Rozhovor s Enfant terrible bratislavskej komunálnej politiky. S človekom, ktorý poukazuje na chyby magistrátu, nevýhodné zmluvy a stranícke šachy v komunále, kde platí  “Já na bráchu, brácha na mně”. Ján Hrčka.

Vždy pred voľbami sa vynoria neznáme mená, nové tváre. Čo by o sebe povedal Ján Hrčka? Povedzme z vášho pôsobenia v komunálnej politike.

Priznám sa, obvykle, keď niečo riešim, idem po veci. Skrátka zaujíma ma to, aby som po sebe zanechal nejakú prácu. Neriešil som to, aby som svoje meno propagoval kadetade.  Ak si niekto detailne pozrie, čo som robil, moje vystúpenie na zastupiteľstve, tak zistí, že som bol

vždy veľmi dobre pripravený, mal som prehľad o materiáloch, vždy som naozaj pracoval. Nie všetko je vidieť, lebo napríklad to, že sa mi niektoré kauzy podarilo vytiahnuť von, je o tom, že išlo o množstvo hodín práce a príprav. Toto je len vrch ľadovca.

Povedal som si, že bez ohľadu na to, či ma ľudia zvolia alebo nezvolia,a ja jednoducho keď skončím  a  keď sa obzriem, chcem vidieť za sebou robotu, chcem vidieť niečo spravené, chcem vidieť niečo, na čo si môžem povedať OK - robil som to najlepšie, ako som to vedel, či to niekto ocení alebo to  neocení.  Samozrejme, že vždy je to príjemnejšie, keď to ľudia ocenia. V prvom rade som chcel byť spokojný so svojou prácou. Venoval som maximum energie na riešenie vecí a na výkon svojho mandátu.

Ste veľmi známy kritik vedenia magistrátu, aj čo sa týka mestskej časti Petržalka. Mnohí si povedia, že kritizovať nestačí. Aká bola vaša osobná agenda, keď ste vstupovali do zastupiteľstva?

Vždy som mal veľmi slušný prehľad, vždy som robil veci, ktoré ma bavili a keď niekoho niečo baví, tak sa samozrejme veľmi rýchlo vypracuje na kvalitnú úroveň. Nikdy som nebol čiernou ovcou, nikdy som nebol kritikom. Zväčša som bol vodcom mainstreamu, ja som bol ten, ktorého tá väčšina rešpektovala, ktorý bol mienkotvorcom.

Keď som išiel do zastupiteľstva, išiel som do toho, že všetci sme tam rovnakí. Keď som prišiel, tak som som pochopil, že tam existuje úplne iný svet. Tam jednoducho argumenty nie sú zaujímavé,  pravda nikoho nezaujíma, všetci vedia ako to funguje, napriek tomu  všetci klamú, všetci sa tvária, že im záleží na voličoch, ale vačšina z nich tam sedí pre nejaký osobný prospech.  

Jedná sa o osobné záujmy alebo ide vyslovene o stranícku agendu, ktorú musia oni proste   prinášať do komunálnej politiky?

Povedzme si na rovinu - tí poslanci sú de facto zamestnancami svojich strán. Viem uviesť niekoľko príkladov, kde ten človek je na miestnom úrade vedúcim oddelenia a dostáva 1500  €, popritom je miestny  a  mestský poslanec, za čo dostáva ďalších 300 až 500 € , popritom ho dajú  niekde do dozornej rady, kde zarába 500  až 700 €, a keď sa to takto naráta, ten človek kvôli tomu, že  ho  niekde strana nominovala, má mesačný príjem  2500 - 3000 € a potom mu nikto nemusí dávať úplatok, aby nejako hlasoval, lebo de facto úplatkom sú jeho pozície, na ktorých sedí, a z ktorých ho nikto neodvolá, pretože tam nie je pre svoje schopnosti, on je tam preto, že má správnu značku, pretože je lojálny voči svojej strane. Skrátka on je de facto platený  hlasovač, on je plateným človekom, ktorý stláča gombík  ÁNO a NIE podľa toho ako mu niekto povie a on sa potom ani  nepýta.

Keby ste urobili námatkovo takú prepadovku, že by ste sa počas zastupiteľstva začali niektorých pýtať, čo o tých materiáloch vedia, tak garantujem že 80% z nich ani netuší, ako sa ten materiál volá a nevedeli by povedať ani 10 viet o tom, čo sa rokuje.

Čo sa týka hlasovania, celkom ma zaujalo hlasovanie poslancov o 22:00 večer, čo sa týka predaja  pozemkov. Ako to vlastne funguje, keď hlasuje  SMER spolu s pravicovou koalíciou. Ako je to možné, koho záujmy obhajujú?

V komunálnej politike veľmi radi kolegovia poslanci hovoria, že tam neexistujú stranícke tričká. Tu je jeden krásny príklad: jeden z bratov je vysoko postavený človek v MOST-e, druhý z bratov je vysko postavný človek v SDKU. Jeden je Václav Mede , druhý je Andrej Mede, predtým bol v SMK. Čiže oni sa tak dobre poznajú, že keď treba tak najdú  hlasy v MOST a SDKU .

Potom existujú prípady, kde  sú spoločníci vo firme, jeden je členom SDKU, druhý je členom SMER-u. Jemu je jedno  kto to je, ide o peniaze. Oni si nájdu spoločnú reč. Oni veľmi dobre vedia, že raz potrebuje  SDKU  hlasy SMER-u, druhý raz potrebuje SMER hlasy SDKU. Já na bráchu, brácha na mně. Tam vôbec nejde o to, kto je aká strana, to je naozaj len hra pre voličov. O to vôbec  nejde, ide naozaj o peniaze.

Práve na tom nočnom hlasovní sa to dá ukázať.  Primátor sa dozvie o siedmej večer, že sa materiál ide zaradiť naspäť, pričom my poslanci sme už medzi 10 - 11 hod. doobeda vedeli, že sa ten bod bude zaraďovať a už sa obiehali poslanci. Zvonku to nie je vidieť, ale keď tam človek sedí, tak vidí ako tie mechanizmy fungujú, vidí, čo sa tam deje.

Keď o 10 hod. doobeda dostanem informáciu, o ktorej sa primátor dozvie o 8 – 9 hodín neskôr, otázka znie: „Kto riadi magistrát?“

Má primátor vôbec nejakú rozhodovaciu právomoc?

Pozrite sa koľko stoja predvolebné kampane. Na tých číslach sa klame. Ale ak si zoberieme aj tie čísla, ktoré sú oficiálne priznané, keď sa prizná 90 – 100 alebo 120 tisíc € na predvolebnú kampaň a plat primátora v čistom je zhruba 40tisíc € ročne, ktorý hlupák by dal 120 tisíc do kampane? Keby sa to rozrátalo, tak on pracuje za menšiu mzdu ako hocikto iný. Kto do neho tie peniaze investuje?

Krásnym príkladom sú podnikatelia, ktorí sú sponzormi politických strán alebo nejakých kandidátov. Keď sa spýtate ich zamestnancov, tak Vám povedia , že šetria na nich tak, že im nekúpia nové perá, nekúpia im lepšie počítačové vybavenie, pričom tí ľudia im prinášajú peniaze. Takíto „skrblíci“ podnikatelia zrazu vehementne dajú 50 tis, alebo 30 tis. €  na predvolebnú kampaň toho primátora a nechcú za to nič. Samozrejme, že tie peniaze, ktoré oni do toho nalejú čakajú naspäť a plus je to veľmi rizikové pretože koľkokrát tie peniaze dajú do nejakého kandidáta a ten kandidát nevyhrá.

Mnohí kandidáti sa hrajú na nezávislých, nakoľko je tu veľké sklamanie z politických strán za posledných 25 rokov.  Má naozaj nezávislý kandidát vôbec nejakú šancu presadiť sa v tomto „zabehanom“ systéme?

Pred rokom, keď som kandidoval do VUC, som napísal presne o tom. Videl som problém straníckych tričiek. Lenže vtedy ešte nevyhral prezidentské voľby  Kiska, vtedy ešte „vrece zemiakov“ neporazilo podpredsedu SMER-u Maňku, čiže vtedy ešte ten systém fungoval tak, že  strany priniesli veľké množstvo hlasov. Teraz sú v trende nezávislí. V Petržalke máme pána Miškanina, prednostu  úradu pána Ftáčnika, robil mu štyri roky prednostu, kandidoval pred štyrmi rokmi za starostu za SMER, robil riaditeľa kancelárie primátorovi. Teraz je viceprezident  komory znalcov, tak  kandiduje  ako nezávislý. Keď sa pozrieme, tak  má billboardy, má kopu zaplatených autobusov, a pritom všetky tie pozície a funkcie, ktoré obsadil, boli politické funkcie.

Takých je zrejme viac...   

Súčasný kandidát na starostu pán Šavel.  Už v máji sa vedelo, že bude kandidovať s podporou SMER-u, ale keďže značka SMER  v Bratislave je dosť negatívne vnímaná, tak sa zahralo divadlo a nebolo to  len v tomto prípade. V Rači SMER podporil pani Veselovskú. Zainteresovaní ľudia  už v máji-v júni vedeli, že budú títo kandidáti s podporou SMER-u, lebo tá filozofia sa vydarila Ftáčnikovi. Pán Ftáčnik  sa dokázal presadiť ako nezávislý s podporou SMER-u a vidia, že Bratislavčania to tak lepšie vnímajú. Už  nie je taký odpor voči tomu kandidátovi že je „smerácky“, už je ako nezávislý s podporou a už sa to berie ako menší problém.

Vy sám ste sa dostali do zastupiteľstva ako kandidát pravicovej koalície. Bez nej by sa vám to zrejme nepodarilo.

Určite nie.

Z akého dôvodu ste sa stal nezávislým? Predtým ste boli v SaS.

Napriek tomu, že mám rád všeobecný prehľad a teda nejakým spôsobom som sa zaujímal o politiku, aj tak som to nevnímal ako stranícku nálepku. Skrátka bol som voličom SDKU,  neskôr  mi bolo sympatické aj to, čo bolo verejne prezentované od pána Sulíka zo SaS - strana odborníkov atď.

Nevedel som, ako to funguje , mal som šťastie, že SaS-ka mala výborné výsledky. Zhodou okolností mne  ten projekt bol sympatický, rozprával som sa s pár ľuďmi ako fungujú. Jednoducho oni videli, aké mám názory, ako myslím. SaS-ka mala vyrokovaných v Petržalke 11 mandátov  a  mala len troch alebo štyroch členov, ktorí mali záujem tam ísť a zrazu mala 7-8 voľných  mandátov, ktoré rozdelili medzi sympatizantov v tom čase.             

Boli tam nejaké podmienky alebo rokovania,  že treba zastávať niektoré záujmy strany?

Nie.  SaS-ka je pre toto považovaná za systémovú chybu, lebo SaS-ke sa vďaka tomuto podarilo dostať  do politiky takých ľudí ako som ja. Začali mi ľudia dávať nálepku, že ty si SaS-kár. Poznám tam veľmi veľa dobrých ľudí, ale poznám tam aj veľa ľudí, s ktorými by som si za jeden stôl nesadol. Keď som sa tam dostal a pochopil som, videl som to zvnútra ako to funguje, tak už som sa snažil vytvoriťsi nejaký odstup. To bol ten nejaký prerod.

Pre mňa nezávislý neznamená to, že človek nie je členom strany alebo nie je sympatizantom strany. Pre mňa nezávislý je ten, kto sa nezávisle rozhoduje. A to môže byť aj člen strany a to môže byť aj nečlen strany.  Poznám veľa ľudí, ktorí sú členovia strany napríklad za KDH pán Kolek, pán Osuský za SaS, Igor Bendík za SaS, Zuzana Dzivijaková za OKS, ktorí sú členovia strany, ale nevidel som za štyri roky, že by sa rozhodovali tak, že im niekto zvrchu prišiel povedať, ako majú zahlasovať.

Ale potom sú nezávislí ako napríklad Oliver Kríž, ktorý bol nezávislý, ale ktorý  akonáhle bola politická dohoda a niečo za to bolo, za to zahlasoval, pritom bol oficiálne nezávislý, ale videl som, že ako nezávislý nefunguje.

Vrátil by som sa k mojej otázke. Kandidujete prakticky ako nezávislý kandidát na starostu mestskej  časti. Aká  je vaša vízia, alebo ako vidíte svoje šance vlastne v prípade, že by ste boli zvolený, Nie je to utópia presadzovať isté veci? 

Ak chce niekto niečo zmeniť, tak musí naozaj byť nezávislý v zmysle nikomu nič nedlžiť, alebo aby na neho nikto nič nemal. Dnes máme skúsenosť s tým, že sa v Piešťanoch kupovalo predražené „CT-čko“. Ono sa kupovalo preto, že väčšina ľudí v tej hierarchii sú platení za to, aby boli hluchí, slepí a blbí. Keď sú hluchí, slepí a blbí, tak ten systém funguje tak, ako si niektorí oligarchovia alebo niektoré záujmové skupiny predstavujú. Akonáhle tam príde niekto, kto nemá dôvod hrať hlúpeho, tak im ten systém naštrbí. Pokiaľ starosta chce a pokiaľ starosta má naozaj reálny záujem niečo robiť a nie kradnúť, tak si myslím, že by to veľmi rýchlo bolo vidieť aj v meste, aj v Petržalke, aj všade.

Máte šancu „bojovať“ s vlastným zastupiteľstvom?

Každý preceňuje silu zastupiteľstva. Ja som v tom zastupiteľstve sedel a zastupiteľstvo nie je rovnocenným článkom so starostom,  napriek tomu že to tak zákon predpokladá. Pretože zastupiteľstvo rozhoduje len o rámcoch. Zastupiteľstvo vie povedať, že rozpočet na niečo bude taký a taký, ale už vo veľa prípadoch nemá tú výkonnú moc, ako to obstará, či to obstará verejným obstarávaním, alebo si urobí nejakú podprahovú zákazku a vyberie si len z 3 ponúk, ktoré osloví. Čiže rozhodujúcim článkom je starosta, pretože starosta sa rozhoduje sám, kdežto zastupiteľstvo sa rozhoduje väčšinovo. Keď zastupiteľstvo niečo odsúhlasí a starosta to nepodpíše, tak na prelomenie jeho veta sú potrebné tri pätiny hlasov.

Zaujala ma vaša iniciatíva - ponúkli ste pomoc pri  zbieraní podpisov pre nezávislých kandidátov. Prečo vlastne?

Zákon je postavený tak, že politická strana môže nominovať kohokoľvek. A len tým, že je politickou stranou, tak ten človek nemusí urobiť nič. Kedysi som napísal, že keby SDKU alebo SMER nominovali cvičenú opicu, že by sa naozaj urobila taká situácia, že zoberú človeka, ktorý neexistuje a dajú ho na svoju kandidátku, tak sa stane poslancom alebo dokonca  starostom. Tým pádom, keď nezávislí chcú vôbec s týmito straníkmi bojovať, tak sa im to komplikuje, že musia zbierať ešte podpisy. De facto, aby nezávislý mohol kandidovať, má dve úrovne. Musí si vyzbierať podpisy a potom sa ešte musí proti tým silným straníckym koalíciám presadiť hlasmi. A konkurencia medzi nezávislými nie je v zbieraní podpisov. Dvaja kandidáti politických strán sa bijú o hlasy až vo voľbách. Kdežto tí nezávislí najskôr musia zozbierať podpisy a až potom môžu ísť do tej istej ligy bojovať s tými kandidátmi politických strán. Tam nie sú oni konkurenti. Vyzbierajú si podpisy, tým si pomôžu, a až potom môžu vôbec bojovať ten  nerovnocenný boj s tými strananmi.

Ako vidíte výsledok tohto boja v nasledujúcich voľbách v mestskom zastupiteľstve? 

Byť nezávislý alebo vyzbierať si podpisy môže hocikto, ale treba si všímať, či naozaj dokáže fungovať ako aktívny človek, že to okolie vidí, že niečo robí, že sa snaží, že nepríde len 3 týždne pred voľbami rozdať letáky a poprosiť o hlasy, ale naozaj systematicky dlhodobo pracuje.

Pred voľbami sú všetci rovnakí. Všetci sľubujú, všetci sú milí, všetci sú pekní. Rozdiel medzi nimi sa nedá spoznať. Preto, keď som sa stal poslancom, tak som si povedal,  že ja nechcem byť taký ako oni, ja budem štyri roky makať, aby som tým ľudom ukázal, že som sa neobjavil pred voľbami, že ten rozdiel  medzi mnou a inými má byť v tom, že ukážem, že viem pracovať, chcem pracovať a pracujem. Ten rozdiel je aj teraz vidieť, preto si môžem dovoliť byť nezávislý, preto si môžem dovoliť nebyť odkázaný na podporu strán. Ja svoje hlasy získam, či tam tú ich značku budem mať, alebo tú značku nebudem mať.

O komunálnu politiku sa ľudia veľmi  nezaujímajú.Vlastne je to asi jeden s tých najväčších problémov.     

Ľudia sa nezaujímajú... Mne to pripadá niekedy ako Hlava 22. Táto krajina sa  zle spravuje, rozkráda sa, kvôli tomu nie sú peniaze, je tú nízka životná úroveň, je málo peňazí pre normálnych ľudí, tým pádom, že je málo peňazí a málo roboty, ľudia  majú existenčné problémy. A keď má človek existenčné problémy tak samozrejme, že si nenájde večer hodinu a pol za týždeň  na to, aby sa pozeral,  že  ktorý poslanec pre neho čo robí. Každý sa stará o seba a je rád, že má voľný čas.

Niekedy mi to pripadá ako úmysel politikov, že čím je tu horšie, tak tým je to pre nich lepšie. Ľudia majú  menej času a oni len nesmú prekročiť určitú hranicu, aby sa ľudia vzbúrili. Pokiaľ to dokážu  držať v nejakom intervale, tak tá apatia ľudí  im de facto vyhovuje. Majú peniaze, majú nástroje  ako pán Fico, ktorý keď kandidoval, tak zrazu začal zo svojej rezervy rozdávať peniaze. Tým pádom on si vie tie niektoré vrstvy kúpiť úplne hlúpymi spôsobmi. Niekde postaví ihrisko, pretože tam nebolo. On nedáva zo svojho, ale z našich peňazí. On keď to ihrisko postaví v jednej mestskej časti, tak je to úkor ostatných. On to stavia tam, kde vie, že má podporu, že chce niečo získať, a takto vlastne prerozdeľuje peniaze do oblastí, kde tých ľudí si kúpiť vie takýmto spôsobom a úberá ich z iných. Vlaky sú úplne krásnym príkadom, kde jednoducho polka ľudí sa bude voziť zadarmo, ale ono to zadarmo nie je, čiže  tá druhá polovica to bude musieť zaplatiť.

Predtým ako prejdem k téme Bratislavy a Petržalky, rád by som ešte spomenul vašu medializovanú komunikáciu s pánom Procházkom. Vraj ste sa uchádzali o podporu Siete...

V prvom kole prezidenských volieb som volil Procházku. Procházka mal výborne spravený mediálny výstup. On hovoril - nová kultúra, nová latka. Napriek tomu, že som štyri roky v komunálnej politike a viem, že sa politikom nemá veriť, tak mi to prišlo OK.

Prvá komunikácia s pánom Procházkom začala začiatkom apríla. Vtedy sa nevedelo o nahrávke, nevedelo sa o ničom. Naozaj som mal z toho dobrý pocit, vyzeralo to ako dobrý projekt. Viacero  mojich známych a mojich kamarátov, ktorí sa tiež  aktívne zaujímajú o komunálnu politiku boli súčasťou, pomáhali v ALFE a v týchto veciach. Pre mňa to bol znak toho, že asi to naozaj môže byť dobré.

Pri stretnutiach som zrazu pochopil, že to, čo je navonok  prezentované, nie je skutočnou realitou. Napríklad, keď som sa pána Procházku pýtal, že či môžem kandidovať ako nezávislý s podporou SIET-e, alebo musím byť kandidát SIET-e. Odpoveď znela: Neviem si predstaviť, že v treťom najväčom meste by SIEŤ nepostavila svojho kandidáta. Ale ak chcem pre Slovensko to najlepšie a ak chcem najlepšie pre mestskú časť Petržalka alebo pre Bratislavu, tak tam nominujem najlepšieho človeka a nebudem pozerať na to, že či je môj člen, či je cudzí člen alebo či je nezávislý a ja ho mám podporiť. Technicky je to jedno, ale mne ide o princíp. Ak mu ide naozaj o vec, tak by mu na tom nemalo záležať.

Neverím, že toto bol najväčší  problém.

Nie, nie. Ale to už boli prvé náznaky, kde som si začal hovoriť, že asi to nesedí. Potom samozrejme k tomu prišli aj ďalšie veci. Z prvého stretnutia som mal veľmi dobrý dojem. To sme sa bavili v takej všeobecnej rovine ako keď si dvaja ľudia  sadnú a povedia si, čo si o čom myslia. Pri druhom  stretnutí sme sa už ale niekde dostali aj ku konkrétnostiam a okrem toho sme sa dostali aj k tomu, že dva dni predtým vytiahol Igor Matovič nahrávku. Ja som ešte pri tom stretnutí  pánovi Procházkovi vyjadril podporu a povedal som mu, že nerozumiem, prečo to Igor Matovič vyťahuje. Samozrejme, že bez bločkov by sa nemalo platiť.  Na druhej strane, keď niekto podniká,  alebo keď ide niekto do autoservisu tak prvé, čo sa ho každý mechanik v servise spýta „s bločkom  alebo bez bločku“. Bez bločku je to o 20%  lacnejšie,lebo nemusí platiť DPH. Koľkokrát keď niečo vybavujete, tak prvá otázka znie: Potrebujete k tomu doklad?  Nie je to správne, ale je to veľmi bežné. Ale neprišiel mi to taký problém aby to takto medializoval, aby to tak teatrálne predviedol. A to som ja nevedel, že vlastne cieľom Igora Matoviča nebolo poukázať na tie  bločky, ale že vedel, keďže dlhšie poznal Procházku, že Procházka aj v takejto banálnej veci začne klamať. Lebo celý problém neboli bločky ale detektor lži. S tým Matovič rátal a tým, že bol na tú situáciu pripravený, mal zvukovú nahrávku, mal  ďalšie dôkazy a tak de facto ukázal, že politikom naozaj netreba veriť. Tak to samozrejme začalo vo mne nahlodávať - tak tu už  niečo nie je s kostolným poriadkom, veď keby bol priznal, áno, chcel som to, ospravedlňujem sa, nebolo to správne...  Pán Procházka sa robil dokonalejším ako v skutočnosti je, ďaleko dokonalejším.

Prejdime k Bratislave.  Ako by ste hodnotili posledné volebné obdobie v Bratislave. Ako hodnotíte prácu pána primátora Ftáčnika, udiali sa tu nejaké pozitívne veci?

Ja som viac kritikom. Musím povedať, že určite sa udiali aj niektoré dobré veci. Problém je však, že keď vám napríklad ráno vybuchne auto,  prídete o robotu, zistíte, že máte nejakú  ťažkú  chorobu  atď., a potom vám niekto príde a natrie vám čiary na ceste, tak asi ich nebudete vnímať pozitívne, keď vidíte to obrovské množstvo negatívnych vecí.

Pre mňa tie pozitíva sú strašným spôsobom prekryté tými veľmi silnými negatívnymi vecami. Tu je vidieť, ako sa nehospodárne nakladá s peniazmi, či už pri zimnej údržbe, či už pri upratovaní. A to, že potom niekto zoberie hŕstku peňazí a urobí niečo, že niečo vymaľuje, niečo prerobí...  Teraz pred voľbami je to krásne vidieť, teraz  sú peniaze na všetko. Na opravu električky, všetko sa prerába, všetko sa natiera. Potemkinova dedina - štyri roky som nič nerobil, ale skúsim tých ľudí presvedčiť, že veď teraz to nevyzerá až tak strašne zle. Negatíva sú pre mňa prevládajúce a hlavne, keď tam človek sedí a vidí, že tie negatíva nie sú nevyhnutnosťou. Vidím, koľko peňazí do systému ide, vidím  kde všade sa plytvá a potom niekto povie: „jaj nemáme dvetisíc tam, alebo tritisíc eur tam“. Ja ponúknem Magistrátu ušetriť 30000€ a pán primátor si nenájde 4 mesiace čas mi odpísať.          

Je vôbec nejaká možnosť, aby sa toto spávanie zmenilo? Aby vedenie mesta jednoducho malo vnútornú motiváciu konať efektívnejšie?

Máme poslancov, ktorí sú veľmi úspešní podnikatelia v súkromnej sfére, ako manažéri alebo ako rozhodujúci pracovníci a nevedia zabezpečiť, aby to tak efektívne fungovalo z mestských peňazí ako to funguje z ich súkromných. Ono sa to dá, len ľudia si niekedy  neuvedomujú, že koho si zvolia za primátora. Keď chce byť niekto primátor a dá do volebnej kampane 250, 300, 400 tisíc - ako sa dá prebiť také obrovské množstvo peňazí? Však tie peniaze má na odborné tímy, má poradcov. To je investícia, niekto tie peniaze chce naspäť. Dá sa to, ale musí sa tam v prvom rade dostať človek, ktorý nemá záväzky, chce naozaj niečo dobré spraviť. Je to zhoda náhod bez toho, aby sa ľudia začali viac interesovať, aby dali niekomu novému, mladému šancu. Ale zasa to nie je treba ťahať z klobúka. To nie je tak, že všetci prídu a povedia, „ja chcem byť ten dobrý“. Preto napríkad ja som urobil tú filozofiu, že ukážem 4, 5, 6, 7 rokov mojej práce, a prečo je dôvod mi veriť.  Zrazu sa tri alebo šesť mesiacov pred voľbami  objavia ľudia, o ktorých nikto nič nepočul. Keď sa niekto pozrie na ich históriu, zistí, že neexistovali predchádzajúce obdobie doslova a do písmena. A  zrazu všetcia chcú, aby im ľudia verili. Samozrejme, že dá sa to len peniazmi a marketingom.

Pre mňa, obyčajného občana je veľmi zarážajúce, že v politike sú mnohé kauzy, kde ide o veľké peniaze a väčšinou to končí nejakým teatrálnym odvolaním danej osoby. Ako je možné, že nenasleduje trestné oznámenie?

Sú trestné oznámenia - ja ich podávam. Ja napríklad podávam podnety na prokuratúru. Zase sa však dostávame k začarovanému kruhu, kedy príde k porušeniu zákona, niekedy k formálnemu, ale je to porušenie zákona. Prokuratúra má zo zákona povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákona, ja ich na to upozorním a príde mi odpoveď: „Máte pravdu, zákon bol porušený, ale my nebudeme konať.“        

Z akého dôvodu?

Lebo to skrátka nepovažujú za podstatné. Napríklad sme robili zámenu nájmov a zákon stanovuje, že je tam povinná 15-dňová lehota. Tam je napísané, že 15 dní pred zámenou musí tento zámer visieť. Visel 14 dní. Poviete si jeden deň, ale skúste o jeden deň prešvihnúť záručnú dobu, alebo skúste o jeden deň prešvihnúť lehotu odvolania. Máte neplatný právny úkon a nedomôžete sa  svojich práv. Prokuratúra skonštatovala: Áno, bol porušený zákon a jediné, čo spravila, povedala: „Prosíme pána primátora aby sa to neopakovalo“. Pán primátor povedal: „My sa budeme snažiť, aby sa to neopakovalo“. Taký je výsledok. Skrátka, nikto nemá snahu s tým niečo spraviť. Lebo tu si každý povie,  že existujú vážne problémy a toto je taká banalita, s ktorou sa nebudem zapodievať. Lenže ono to začína od banality. Choďte do Nemecka, odhoďte  papierik, alebo vyhoďte smeti namiesto do komunálneho odpadu do separovaného a dostanete pokutu, zosobnia vám ju, aby vás naučili. Ak sa to prepáči jednému, budú to robiť všetci. Ak sa to neprepáči jednému, všetci sa naučia ten systém, že pravidlá sú preto, aby sa dodržiavali a nie preto, aby sa obchádzali.

Takže platí niečo také ako mi hovoril jeden známy: „Ak chceme mať lepších politikov, musíme my začať robiť veci lepšie“ ?

Ľudia by mali začať od seba. Toto je bohužiaľ trochu pravda, že politici sú čiastočne odrazom alebo obrazom spoločnosti. Koľko ľudí,  keď si chce niečo vybaviť protekčne na úrade, nemá problém si zaplatiť? Potom sa čuduje, že na tej druhej strane to niekto berie. No keď to jeden ponúka, tak to druhý bude brať.  Keby to  jeden neponúkal, druhý by to nebral.  Ale ten obraz spoločnosti nie je úplny, pretože do politiky ľudia nejdú náhodným výberom. Keď zoberieme nejaké povahové vlastnosti spoločnosti, tak keby sa tí politici losovali, tak by bolo zrkadlo jedna k jednej. Lenže do politiky sa ľudia dostávajú cez nejaké sito a cez nejaké možnosti a schopnosti, a tam by som povedal, že tých zlých sa tam vyfiltruje podstatne viac. Určite v politike je podľa môjho názoru väčšie množstvo zlých a skorumpovaných ľudí ako v bežnom živote.

Je politika aj pre slušných ľudí?

Keď som začínal, tak mi všetci povedali, že politika sa slušne robiť nedá. Že sa zo mňa stane to, čo z ostatných. Samozrejme, každý rozhoduje o sebe sám. Ja som našťastie finančne sebestačný a dostatočne schopný na to, aby som si zarobil dostatočné množstvo peňazí, ktoré potrebujem,  preto nemusím poslúchať. Ale zoberme si ten príklad, čo som spomínal, že poslanci sú platení zamestnanci. Ten človek si uvedomuje, že je priemer, uvedomuje si, že ak nebude lojálny svojej strane, dostane sa na normálny trh a bude zarábať možno 700 - 800 € mesačne. Má na miskách váh 700 € mesačne a denno-denne 10 hodín roboty a báť sa o prácu, alebo držať hubu a krok, stláčať gombík a mať tri tisícky, plus ešte vybaviť flek svojej manželke, svojmu synovi a ja neviem komu. Tak je to také ekonomické rozhodnutie, že ten človek si  povie - no nič, ako zamestnanec robím to, čo mi prikazujú, ja za to nenesiem zodpovednosť. Ja len plním to, čo mi bolo povedané.

Kandidujete na starostu Petržalky. Aká je vaša vízia? Aké sú vlastne najväčšie problémy Petržalky, čo by ste chceli začať riešiť prioritne?

Podľa mňa  úplne najväčším problémom a nielen Petržalky, ale celého fungovania tohto systému, je presne to o čom sme sa bavili a to je, že tam nie je niekto, kto chce veci pohnúť, kto chce, aby sa fungovalo slušne. Lebo keby to niekto chcel, ja mám toľko komerčných možností, že keby to zajtra začalo fungovať, tak zložím hneď dnes mandát a idem sa venovať svojim veciam. Ale nevidím nikoho ani len náznakom, kto by to tak chcel robiť. Ja sám, ktorý bojujem zo všetkých síl, vidím aké je to ťažké.

Aká je vaša motivácia, že chcete veci meniť k lepšiemu? Ste úspešný podnikateľ, prečo vlastne  strácate energiu s komunálnou politikou?

Pretože aj v komerčnej sfére sa vždy človek dostane k tomu, že aj keď sa mu komerčne darí, tak vždy príde po nejakú hranicu, kde k určitým zákazkam sa nedostane, pretože narazí na systém  korupcie a povedia mu: „Ak to chceš, musíš dať sem toto, ak to chceš, musíš zaplatiť tomuto a tomuto toľko a toľko. Toto nie som ochotný robiť a tak som si povedal, že ak mám ďalej v tejto krajine žiť, ak tu mám ďalej podnikať a rozvíjať svoje aktivity, tak chcem aby ten systém fungoval normálne, aby som nemusel rozmýšľať, že keď sa dostanem na určitú hranicu, tak buď začnem korumpovať, buď začnem platiť provízie tomu komu nemám,  alebo skrátka môj biznis ďalej nepôjde, lebo budem odkázaný na niekoho vôli.

Nehovoriac o zmenách v zákonoch. Koľkokrát sa tu menia zákony zo dňa na deň. Je tu absolútne nulová ekonomická istota. Dnes to funguje tak , zajtra si to rozmyslia. Ja mám postavený svoj biznis plán, dám do toho peniaze, dám do toho svoje know-how a zrazu si nejaký človek od zeleného stola povie: Od zajtra to bude inak. A ja všetko, čo som urobil, môžem zahodiť a môžem začínať odznova len preto, že niekto chce zvýhodniť svojho kamaráta alebo nejakú firmu.

Chcel by som počuť konkrétne, čo sa týka Petržalky - aké veci by ste začali riešiť?

Chcel by som, aby Petržalka naozaj fungovala vzorovo. A teraz nejdem riešiť, že aké mám vízie. Že postavíme plavárne, vybudujeme niečo a podobne. Podľa mňa ide o úplne elementárnu vec, aby to začalo fungovať, aby sa naozaj začali dodržiavať pravidlá. Keď niekto dá žiadosť na úrad, tá žiadosť bude vybavená v istom čase. Keď chcem niečo vybaviť, tak  nepôjdem si zháňať niekoho, koho poznám, aby som si to vybavil, ale podám to na podateľňu  a viem, že jednoducho narýchleší spôsob bude,  keď pôjdem normálne oficiálnou legálnou cestou a budem vybavený rovnako ako ktokoľvek iný.

V Petržalke sme mali niekoľko káuz, ktoré nakoniec aj tak prehrmeli. Či už to bol lesík na Krasovského alebo stavba Aupark Tower. Momentálne sa hovorí o budovaní nového komplexu tuším na Jasovského, ani nie 20 metrov od obytného domu.

Áno, je to projekt Domino na Jasovskej.

Ako je to vôbec možné, že niečo také sa vôbec začalo stavať? Neviem, čo by som robil, keby mi niekto pred mojimi oknami staval novú bytovku. Je s tým spájané meno brata starostu pána Bajana.

Aj meno samostatného starostu. Pán starosta ako prehral župné voľby tak on, jeho brat a pán Skovajsa založili firmu. Ale potom, keďže sa stal starostom, tak on s bratom z tej firmy vystúpili. Môj názor je taký, že to je len formálne vystúpenie. Že reálne v tom projekte má naďalej nejaký podiel. Nemôžem to dokázať, ale tie veci tak za normálnych okolností fungujú. Keby tam mal reálny podiel, tak by mohol mať problém. Tým, že je tam napríklad tichý spoločník alebo niečo podobné, tak to funguje normálnym spôsobom. Navonok to vyzerá byť všetko legálne a v poriadku. Samozrejme, ak tam má investované svoje peniaze, tak potom nájde cestu, aby sa to postavilo. Oni získali pozemok a pán starosta v Petržalke nebýva, jemu nevadí že tam naozaj ide z toho robiť králikareň, že to zahusťuje tak, ako by sa to nemalo robiť, pretože on tam nežije. On, alebo  niekto kúpi pozemok a potrebuje ten pozemok zhodnotiť. Ten pozemok nezhodnotí,  keď na ňom postaví rodinné domy alebo ak na ňom postaví to, čo mu územný plán dovolí. Takže sa hľadajú cesty ako maximalizovať zisk, to znamená ako obísť zákon.

Ako je možné, že sa vôbec neprivolali povedzme daní dotknutí obyvatelia do diskusie?

Zákony sú tak dobré ako sú ľudia, ktorí ich vymáhajú alebo ktorí o nich rozhodujú. To znamená, že akonáhle prvostupňovým úradom je starosta, starosta môže a starosta musí. To, čo musí je častokrát tak málo a to, čo môže je tak veľa. Čiže on keď chce, niečo zohľadní a niečo nezohľadní. Máme  krásny príklad či už z Rače alebo aj z tohto  DOMINA. Máme dva znalecké posudky. Jeden znalec povedal, že svetlotechnika vychádza, druhý znalec povedal, že svetlotechnika nevychádza.. Svetlotechnika je alfa a omega. Ak nevychádza, nemôže sa stavať. Máme dva znalecké posudky a starosta sa rozhodne, že ten znalecký posudok, ktorý dal investor je dobrý a ten, ktorý dodali tí ľudia je zlý. Na základe čoho?

Aké je posledné štádium tejto kauzy? V prípade zvolenia, je nejaká možnosť zastaviť tento projekt?

Čím je ten projekt v rozsiahlejšej fáze rozpracovania, tým je ho ťažšie zastaviť. Ale je tam veľké množstvo rôzných pochybení  od formálnych až po faktické. Investori  hľadajú  spôsob ako obchádzať zákon, aby maximalizovali svoj  zisk.  Na druhej strane, keď urobia chybu, stavebný úrad má možnosť im znepríjemniť život a donútiť ich nejakým spôdobom sa znormalizovať. Ja si myslím, že možnosti sú. Do akej miery? Keby sa jedenkrát podarilo zbúrať takú stavbu, bol by to prvý krok k tomu, aby ostatní začali dodržiavať zákony a nemysleli si, že všetko si dodatočne vybavia, že všetko sa dá zlegalizovať.

Je to naozaj jediný spôsob ako  bojovať proti developerom? Vieme o kauzách PKO, výmene rôznych lukratívných mestských pozemkov.

Prvý spôsob je ten, že tam budú zvolení ľudia, ktorí to už v tom počiatku nedovolia a druhá možnosť je, že keď sa to aj v tom počiatku urobí, tak pokiaľ by tu fungoval normálny právny systém, pokiaľ by tu ľudia mali právnu istotu, tak  by sa niečo zmenilo. Ale tu je to  Kocúrkovo.  Tí, čo rozhodujú, tým je to jedno, tí ktorí majú dodržiavať a kontrolovať dodržiavanie zákonov, tým je to jedno, tí, ktorí majú súdiť, súdia nekonečne dlho. Človek sa nedomôže práva. To sa nedá bojovať.

Finančné skupiny a investori majú také obrovské množstvo peňazí, že čas hrá v ich prospech. Občan nemá toľko energie a toľko peňazí platiť právnikov, platiť súdne poplatky.  To je boj, ktorý je dopredu prehratý, je to boj s časom. Ten, kto ma viacej peňazí, čo je zväčša  investor, vyhrá.

To neznie veľmi optimisticky. Je tu aj niečo pozitívne?

Dôležité je, aby si ľudia našli trochu času a nenechali sa opiť rožkom a nenechali sa ovplyvniť obyčajnými billboardami, lebo ja som presvedčený o tom, že keď aspoň v jednej - v dvoch mestských častiach sa podarí zvoliť dobrých poslancov alebo dobrého starostu, tak je šanca a tí ľudia to veľmi rýchlo uvidia, že sa to dá robiť aj inak a lepšie.  

 

Fotografie - archív J. Hrčku

 

Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?