Rok 2014 bol rokom nádeje na lepší 2015

Autor: Marek Piváček | 31.12.2014 o 18:42 | Karma článku: 4,01 | Prečítané:  932x

Nerád pateticky bilancujem a pozerám sa späť. Často to k ničomu nevedie. Ale keďže lyžovačku som dnes stihol a aj drevo svokrovcom v tuhej oravskej zime vlastnými rukami narúbal, nezostáva mi nič iné ako stratiť pár slov o roku, ktorý za pomoci šampusu, chlebíčkov a jasotu čoskoro prehodíme za chrbát. 

Na Slovensku ma v uplynulom roku  potešili nevídané veci. Ako prvú spomeniem víťazstvo pána Kisku v prezidentských voľbách. Už v máji 2013, keď som s ním robil rozhovor, som tušil, že sa zhováram s budúcou hlavou štátu. Charizma robí svoje a som veľmi rád, že aj ľudia vyslali jasný signál, že dlhoroční politici sa už nenosia. Dúfam, že ich v roku 2015 ešte viac pošleme na smetisko dejín.

Nepotešila ma všade zmáhajúca sa korupcia korunovaná aférou CT-čko. Aj keď politika je divadlo pre nás neznalých občanov, aspoň zopár z politikov bolo odídených.

Pre mňa osobne bola veľmi bolestná situácia na Ukrajine, nakoľko som k našim susedom dlhé roky chodieval a ukrajinské deti a mladí si na mnohých letných a zimných táboroch získali moje srdce. A čo povedať na Krym?  – zastavuje sa mi rozum, dnes je možné už hádam všetko. Do budúcnosti mám trochu obavy z toho, čo Voloďu na lovov medveďov napadne.

Naopak v športe nás akovždy rozveselila „naša” Nasťa svojím ďalším olympijskym zlatom. Sympatický výkon predviedol Adam Žampa v slalome.  A asi všetkým nám padla sánka po výkonoch našich futbalistov pod vedením skromne pôsobiaceho Jána Kozáka. Už aspoň nemusíme riešiť Weissov plat alebo tragédiu v podaní dvojice repre trénerov.

Najsmutnejšou športovou správou tohto roka bol pre mňa nezlepšujúci sa stav sedemnásobného šampióna F1 Michaela Schumachera. Človek, ktorý prežil náraz monopostu do betónovej steny si nezaslúži takýto koniec.  

Pre mňa bol tento rok aj rokom častého cestovania, preto som citlivo vnímal zostrelenie lietadla nad Ukrajinou, či pád ďalšieho do mora. Konečne som spoznal Áziu, ľudí v Číne, vykladanie celého obsahu kufra (asi pocta ako jedinému Európanovi)  alebo malého psíka na letisku hľadajúceho kontraband. Očarili ma bosé deti v indickej škole, ktoré sa krásne hanbili a ešte krajšie smiali. Nádherné a radostné ako všetky deti na svete.

V mediálnej oblasti je pre mňa správou roka odchod redaktorov z denníka SME počnúc jeho vedením. Vtedy som to nevnímal až tak zásadovo, ale s odstupom času obdivujem ich odvahu. O to viac ako otec rodiny, ktorý si prácu váži. Aj keď nezdieľam niektoré z ich nározov, prajem im všetko dobré s Projektom N a aby platilo známe „odvážnym šťastie praje”. Mnohí z nich podporovali nás blogerov od samého začiatku. Tomáš Bella priniesol revolučnú myšlienku blogov ako prvý na Slovensko.

Veľmi výrazne sa do spoločenskej diskusie zapísala petícia Aliancie za rodinu ohľadom referenda o rodine, ktoré prezident vyhlásil na február 2015. Taká diskusia na Slovensku asi ešte nebola akokoľvek sa ju snažím porovnávať s kauzou Gorila alebo s inými vodu-rozvíriacimi udalosťami. Táto diskusia ešte len naberie na obrátkach a máme sa na čo tešiť. Ja osobne zaujmem k tejto téme stanovisko na mojom blogu, pretože spoločenskú diskusiu na takúto tému považujem za dôležitú.   

Tento rok som začal tiež sledovať hnutie okolo start-upov. Podnikatelia na Slovensku majú dlhodobo ťažký život, tí, ktorí dávajú prácu iným sa často musia strachovať, či už pre nezaplatené pohľadávky veľkými firmami ako Váhostav alebo nezmyselnými legislatívnymi normami. Každý politik by si mal vyskúšať podnikateľský chlebík pred tým ako začne ukazovať prstom na „zlých” živnostníkov. Je nádejou, že samotný prezident Kiska vie o čom to je a na svoju návštevu USA zobral aj viacerých lídrov v oblasti podnikania.

Vo svete technológií smekám pomyselný klobúk pred pánom Štefanom Kleinom, ktorý so svojím tímom (so CEO Jurajom Vaculíkom) predstavil vo Viedni Aeromobil – slovenské svetové lietajúce auto. Taký ohlas médií hádam nikto nečakal.

Tiež som hrdý na pápeža Františka, ktorý pokračuje vo svojich reformách, otvára staré rany Cirkvi, ktoré sa len v úprimnosti môžu začať hojiť. Ako posledného človeka by som rád spomenul 17-ročné dievča z Pakistanu – Malalu, ktorá získala Nobelovu cenu za mier a stala sa jej najmladším nositeľom v dejinách. Bolo to silné gesto proti násiliu a za vzdelanie, ktoré by malo byť dostupné pre všetkých bez rozdielu.

Taký bol pre mňa rok 2014. Osobne to bol rok radostí ale aj mnohých trápení. Asi ako pre každého. V mnohom bol rokom nádeje na lepšiu budúcnosť.

Tak vám všetkým prajem úžasný, akčný ale aj pokojný a zaujímavý rok 2015! :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?