Charlie Hebdo a kultúrny stret

Autor: Marek Piváček | 8.1.2015 o 9:11 | (upravené 8.1.2015 o 9:50) Karma článku: 8,80 | Prečítané:  2594x

NON! – taká bola reakcia väčšiny médií a ľudí po celom svete na útok dvoch ozbrojencov na redakciu satirického Charlie Hebdo v Paríži. Desiati mŕtvi novinári a dvaja policajti. Ako prvé by som rád odsúdil tento čin, pretože žiadna viera nemôže ospravedlniť, čo sa stalo včera. Ale... 

...rád by som sa zamyslel nad touto udalosťou z viacerých uhlov pohľadu.

Chem veriť, že toto nie je správanie väčšiny veriacich moslimov. Kedysi dávno som písal članok na mojom blogu o tom, že si vážim každého človeka, ktorý sa snaží úprimne žiť podľa svojej viery, nezáleží na tom či je moslim, žid alebo agnostik či úplne neveriaci. Na moje prekvapenie som za pár dní dostal veľmi pekný email od moslimskej komunity na Slovensku, v ktorom mi poďakovali za porozumenie.

Na druhej strane – mnohí  viete, že som kresťanom, ale verte či neverte,  jeden z najlepších vtipov, ktoré som videl na internete bol z dielne Cynickej obludy – Ježiš, ktorý nesie kríž a vraví: „To sme museli bojkotovať IKEU?!“ . Možno to niektorých veriacich urazilo. A mohlo, pretože kríž a Ježišovo utrpenie je pre nás niečím posvätným. Pre mňa tiež, som človekom, ktorý sa snaží žiť každý deň ako kresťan. Avšak v tomto prípade som ocenil naozaj brilantnú ideu, na ktorej by sa možno aj sám Ježiš zasmial.

Ale... svet islamu je trochu iný. Myslím, že v mnohom my v Európe máme pred ním obavy. A často oprávnene. Na to zabúdajú mnohí západní politici a médiá. Zobraziť holého Mohammeda nie je malým rizikom. Samozrejme včerajší teroristický čin sa nedá ničím ospravedlniť (a ja osobne ho dôrazne odsudzujem), avšak redakcia Charlie Hebdo musela vedieť, „s kým má tú česť“. Je veľmi alarmujúce, že sa takáto poprava udiala v srdci západného sveta.

Bohužial na podobné strety kultúr sa budeme musieť pripraviť. V Nemecku demonštrujú miestni obyvatelia proti radikálnym prisťahovalcom. Nečudujem sa im, my nie sme zvyknutí na násilie na uliciach a popravy. A ani nikdy by sme nemali nič také pripustiť. V iných kultúrach je toto častým javom.  

V neposlednom rade by som rád poukázal na jednu vec. Po druhej svetovej vojne sa Európa spamätávala zo strát. Pomáhali jej v tom velikáni ako Robert Schumann, Charles de Gaulle alebo Winston Churchill. Keď začala po nemalom úsilí prosperovať, otvorila svoje brány utečencom a ľuďom tretieho sveta, ktorí prišli s nádejou na lepší život. A mnohí z nich ho aj začali žiť. Vychovávali deti, ktoré dostali dobré vzdelanie a boli za túto životnú šancu vďační. Prišla však druhá a tretia generácia, ktorá si všetok blahobyt prestala vážiť. Začali sa radikalizovať a kontaktovať rôzne extrémistické skupiny z krajín odkiaľ prišli ich starí rodičia. Musím poznamenať, že v mnohom sú ako naša mladá generácia, ktorá si tiež neváži hodnoty a všetko, čo berieme ako samozrejmosť. 

Nič nie je samozrejmosť – ani sloboda, ani viera, ani mier a ani strecha nad hlavou a jedlo pre deti. Mnohí ľudia nemajú tieto „samozrejmé veci“. Vážme si to a majme úctu k iným ľuďom. Sloboda a rešpekt. 

Česť pamiatke všetkých zosnulých. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?