Vitajte v mojej duši kresťana

Autor: Marek Piváček | 27.1.2015 o 22:06 | (upravené 27.1.2015 o 22:59) Karma článku: 11,06 | Prečítané:  2401x

Pokojne sa usaďte, dajte si kávu a zapnite si pokojnú hudbu, akú ja počúvam, keď píšem tieto riadky. Áno, aj vy, ktorí si hovoríte liberáli a podľa vašich slov nič vám nie je sväté. Aj vy, ktorí sa cítíte zranení pre správanie nás kresťanov. Pre hriechy nás všetkých. 

Skúsim sa vám rozpovedať môj príbeh obyčajného človeka, ktorý uveril, že existuje Boh aj napriek všetkej biede tohto sveta. Myslím, že najmä v dnešnej napätej dobe je dobré vedieť vypočuť a pochopiť.

Vyrastal som vo veriacej rodine. Nie je to niečo, čím by som sa chcel chváliť a pravdupovediac obdivujem mnohých, ktorí sa k viere dostali cez neľahký osud, často životné tragédie. Ešte dnes vidím seba ako stojím vzadu v kostole v Malackách na „nekonečnej“ omši. V druhej triede mi kamarát radil, aby som nikomu neprezrádzal, že chodím na náboženstvo. Nevedel som prečo.

Prišla revolúcia a úžasné veci. Nebudem písať o prvých výletoch do Viedne, o zázraku v podobe plechoviek, ktoré sme vo veľkom zbierali. Môj život nezmenili tieto veci, ale stretnutie s ľuďmi, ktorí mali živú vieru. Pretože každý mladý človek príde do veku, keď sa pýta či nie sú baby a alkohol viac ako Boh.

Keď moji kamoši zo šachu a školy začali objavovať krásy obidvoch, mňa zlákali saleziáni. Najprv si zobrali jeden prst, potom celú ruku. Zaplnili prázdno, ktoré zostalo po tých druhých. Ako 16 ročný som mal prvýkrát ako  vedúci v tábore skupinku 7 ročných chalanov. Bola to úžasná skúsenosť dôvery a odvahy. Nič nebolo problémom, nepoznali sme únavu. Tých táborov som zažil možno ďalších 15. Z nich 9 na Ukrajine. Boh nám každý deň ukazoval svoje zázraky. Napríklad jedno leto bolo náročné. Strácal som hlas, jeden deň som mal teplotu skoro 40C a na druhý som akoby zázrakom hral s miestnymi chalanmi futbal.

Boh sa naďalej ozýval v mojej duši, odišiel som do Afriky a vrátil som sa zlomený. Myslel som, že Boh nadomnou zlomil palicu. Ale On ma zase prekvapil... na oplátku za moje zlyhanie mi dal úžasnú ženu a dobrú prácu. On nikdy nezanevrel, aj keď ja som sa obviňoval. Veľmi by som si želal byť v tomto ako Boh. Dať druhú, tretiu i piatu šancu. Milovať bez podmienky. Často máme však strach. Strach, že budeme oklamaní. Pápež Ján XXIII., ktorý je známy svojou dobrotou, raz dával jednúmu žobrákovi almužnu. Ľudia ho varovali, že to sú zahodené peniaze, lebo ich prepije. On nato povedal: „Veď aj on potrebuje trochu vínka.“ Nechcel tým podporovať alkoholika, ale videl to, čo iní nevideli.

Prečo toto píšem? Rád by som vyjadril ako sa cítim ako kresťan. Ako ten, ktorému sa mnohí posmievajú. Ako ten, o ktorého Bohu hovoria, že je len výmysel. Ako ten, ktorého Cirkev (aj ja som jej súčasťou a urážky Cirkvi sa ma osobne dotýkajú) posielajú do stredoveku... Nie, necítim sa ako obeť, len chcem vyjadriť svoj postoj.

Rado Ondřejíček napísal, že má právo sa vysmievať z Cirkvi. Peter Breiner sa chválil tým, že pourážal vo svojom živote už kde-koho a je to problém ľudí ako to spracujú. Pre mňa sú to zarážajúce vyjadrenia. Ja by som nikoho nechcel uraziť a nikomu sa nechcem vysmievať.

Pre niekoho, kto žije len pre tento svet nie je nič sväté. A ja mu neupieram jeho názor. Ale...

O 50, možno 70 rokov tu nikto z nás nebude. Prestavte si, že o 100 rokov tu nebude ani jeden človek z tých siedmych miliárd. Nebude dôležité, kto koho urazil, aký sme mali plat alebo koľko ľudí čítalo tento môj článok.

Ja verím vo večnosť. Vo večnosť v Božej prítomnosti. Vy mnohí sa tejto myšlienke vysmievate. Často rozmýšľam čomu vlastne veríte. Raz som stretol mamu môjho kamaráta, ktorá na otázku ako sa má, odpovedala s beznádejou v hlase: „No, pomaly už sa blížim ku koncu života.“

Myslíte si, že naozaj sme boli stvorení, aby sme skončili ako prach? Ja tomu neverím. Mnohí poviete, že viera je len barlička pre slabých. Verte mi, opak je pravdou. Viera kladie na človeka nároky. Boh má vo veciach jasno, to len my ľudia hľadáme skratky. Ospravedlňujeme neveru (veď chceme byť šťastní, máme na to nárok), robíme kompromisy (veď chceme sa mať lepšie ako iní), ničíme nevinnosť detí (veď nech mladí vedia niečo o živote). Je mi smutno, keď vidím aj mnohých, ktorí poznajú Boha, ako sa rozpadajú ich rodiny. Nemyslite si, že my s mojou ženou si lietame na obláčiku. Niekedy sú to poriadne búrkové mračná... ale napokon vyjde slnko a niekedy aj dúha ako bonus. Čo nič nestojí, za nič nestojí.

Ja viem, poviete mi: „Ale život nie je čierno-biely...“. To je pravda a ja sám neviem, čo by som robil, keby sa moji rodičia rozviedli, alebo by som bol týrané dieťa. Život je tajomstvo. Boh často prichádza po období dlhého čakania a ticha. Často, až keď uznáme, že sami nezvládneme vyriešiť náš problém.

Ja som sa napríklad často aj trochu smial ľuďom, ktorých voláme charizmatici. Hlasno volajú k Bohu, chvália ho a zažívajú divné veci. Mal som možno taký postoj ako vy neveriaci, keď čítate moje blogy. Tak som sa nejako dostal na jedno ich stretnutie... a na môj veľký údiv Boh ma vyliečil z choroby po 20 rokoch! Len som tam stál a Boh sa ma dotkol. Nasledovné dni som prvýkrát pocítil veľmi silnú prítomnosť Boha v mojom živote... je to divné povedať, keď chodíte do kostola od malička, staráte sa o núdzych... a Boh sa vás dotkne tam, kde to vôbec nečakáte. Po toľkých rokoch.

Tak ako existuje Boh, verím, že existuje aj diabol. A je mi smutno, že často práve on využíva naše ľudské rozbroje. Naše opačné názory a neznášanlivosť. Mnohí ľudia, ktorí žijú len v tomto svete, nemajú citlivosť na prítomnosť zla. Mnohé veci sa im zdajú neškodné, ale poznačia ich na celý život. To preto, že sa vysmievajú z existencie Zlého.

My všetci by sme mali hľadať pravdu. Verím, že ten kto ju hľadá s úprimným srdcom, ten nájde Boha.

Venované všetkým, ktorí hľadajú a tým, ktorí prinášajú pokoj. Všetci sme na ceste. A ja chcem veriť, že po smrti sa budeme zabávať na tom, čo sme vyviedli tu na zemi. A možno tam majú aj blogy. Verím, že je to miesto, kde už nebudeme riešiť karmu ani čítanosť lebo budeme vidieť Boha, ktorý nás stvoril.

 

PS – chcem všetkých poprosiť o slušnú diskusiu... veď viete :-)

PS2 – keď som tento článok písal, po rozume mi chodili dvaja ľudia.. Ľudka K., ktorá sa vždy snaží ľudí zmierovať, napríklad naše vášne na Facebooku a Braňo O., ktorého by som ako kresťan asi nemal promovať, ale vnímam ho ako človeka, ktorý hľadá... tak aj vám dvom :-)

Ak radi čítate moje články, pridajte si ma na Facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?