Spomienka na tých, ktorým cyklistika zobrala všetko

Autor: Marek Piváček | 15.7.2015 o 22:08 | (upravené 15.7.2015 o 22:15) Karma článku: 10,80 | Prečítané:  16109x

Je to akoby včera, keď som prvýkrát pozeral Tour de France. Písal sa rok 1998 a ja, ako mnohí iní, som nevedel spustiť oči z Marca Pantaniho. 

Pirát, jazdiaci za Mercatone Uno, v tom roku vyhral dve z troch grand tour – Giro a Tour de France. Odvtedy sa to nikomu v jednom roku nepodarilo. 

Pri Marcovom priamom súboji pri výstupe na Mont Ventoux v roku 2000 s ďalšou kontroverznou postavou, Lancom Armstrongom, som ani nedýchal. V čase, keď Peter Sagan bicykloval okolo bytovky niekde v rodnej Žiline (alebo ešte aj predtým), bola cyklistika hádam ešte napínavejšia ako dnes. Merckx, Pantani, LeMond, Indurain, Hinault, Ulrich.

O to viac ma šokovala náhla správa z Rimini – môj idol Marco Pantani je mŕtvy! Predávkovanie kokaínom. Ani nie 10 rokov nato ďalší šok – priznanie najväčšieho esa cyklistiky Lance Armstronga.  Nikdy som mu nefandil a o dopingu v cyklistike sa šuškalo odnepamäti, ale predsa – bola to tvrdá rana. Je vôbec možné vyhrať Tour bez dopingu?! Je to ešte šport?

Tento článok chcem však venovať iným hrdinom – tým, ktorým láska k cyklistike zobrala to najcennejšie – ich život. Spomedzi profesionálov ich je niekoľko desiatok, spomeniem len niektorých.  

Francisco Cepeda (1906 - 1935)

Bol prvým, ktorý zahynul na cestách slávnej Tour de France. Stalo sa tak po páde pri zostupe z Col du Galibier, ktorý patrí medzi obľúbené kopce Tour až dodnes.

Tom Simpson (1937 - 1967)

Britský jazdec nezomrel na následky pádu, ale pre zlyhanie srdca v 13. etape Tour jeden kilometer pred vrcholom známeho Mont Ventoux. Je neuveriteľné, že po prvom náznaku kolapsu presvedčil svoj tím, že bude pokračovať, aby jeho Tour skončila po ďalších 500 metroch. V jeho drese sa našla napoly prázdna tuba s anfetamínmi. Tento prípad prispel k zavedeniu protidopingovej kontroly v cyklistike.  Stalo sa tak pred takmer 50 rokmi, preto je smutné, že cyklistika sa ešte stále nevysporiadala so svojou nočnou morou. A aby sme neboli len negativistickí – Tom Simpson 2 roky pred svojou smrťou vyhral Majstrovstvá sveta. Jeho pamätník na úpätí Mont Ventoux sa stal obľúbeným miestom mnohých návštev.

Fabio Casartelli (1970-1995)

18. júla to bude 20 rokov od osudného nárazu pri zjazde z Col de Portet d'Aspet. Početné poranenia hlavy po náraze do kamenného stĺpika pri ceste spôsobili smrť takmer hneď po leteckom prevoze do nemocnice. Jeho pád spôsobil veľkú diskusiu o používaní cyklistickej helmy pri zjazdoch. Lekári sa rozchádzali vo svojich názoroch na to, či by mu helma zachránila život. Fabio bol ženatý a mal niekoľkomesačného syna. Nasledujúca etapa sa išla na jeho počesť, keď celý pelotón nasledoval jazdcov tímu Motorola. Pre zaujímavosť – jedným z nich bol práve Lance Armostrong. Na počesť mladého jazdca bola v roku 1997 podľa Fabia Casartelliho pomenovaná cena pre najlepšieho mladého pretekára. Aby som nezabudol, tento talentovaný pretekár bol olympijským víťazom z Barcelony z roku 1992.

Andrei Kivilev (1973 - 2003)  

Skúsený pretekár odišiel do cyklistického neba pár mesiacov pred tridsiatkou. Stalo sa tak na etape závodu Pažríž – Nice neďaleko St. Etienne, v ktorom žil. Športový riaditeľ jeho tímu, ťažko hľadajúc slová, povedal, že Andrei zomrel na cestách, kde trénoval. Jeho smrť (deň po prevoze do nemocnice), po kolízii s dvoma pretekármi a náraze bez helmy, definitívne rozhodla o povinnosti nosiť helmu a novom technologickom vývoji na zvýšenie bezprečnosti v cyklistike. Tieto zmeny boli plánované už v roku 1991, avšak neprešli pre protesty jazdcov. Andrei zanechal manželku Nataliu a syna Leonarda.  

Wouter Weylandt (1984-2011)

Belgický cyklista bol jednou z posledných obetí z radov profesionálov. Zomrel v 3. etape Giro d'Italia. Paradoxne, rok predtým práve tretiu etapu na Giro vyhral. Pri zostupe z Passo del Bocco zavadil ľavým pedálom o obrubník na ceste. Tento stret spôsobil pád s okamžitým následkom smrti. Bol štvrtou obeťou Gira. Štyri mesiace po Wouterovej smrti sa sa narodila jeho dcéra Alizée. Po smrti si jeho spomienku uctili viacerí jazdci. Svojmu spolujazdcovi vzdal hold aj Tyler Farrar, keď pri víťazstve v etape Tour de France vytvoril z prstov písmeno W. Alebo rýchlik Mark Cavendish pri etapovom víťazstve na Gire dva roky po tragickej udalosti.  Číslo 108, ktoré nosil Wouter Weylandt na osudnom Gire, bolo stiahnuté z obehu.

Cyklistika je úžasný a dynamický šport, napínavý a často taktický boj. Je to drina, aj keď to tak pri obrazovke Eurosportu nevyzerá. V každom čase vie zdvihnúť zo sedadiel nielen jazdcov ale aj nás fanúšikov, rodia sa v nej legendy, priateľstvá ale aj škandály a drámy.

Túto krátku spomienku venujem tým, ktorí boli jej významnou súčasťou.

 

Zoznam profesionálnych cyklistov, ktorí zomreli pre svoju vášeň:

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_professional_cyclists_who_died_during_a_race

 

Moja Facebook stránka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?