Príbeh slovenského Solženicyna mi otvoril oči

Autor: Marek Piváček | 29.10.2015 o 11:59 | Karma článku: 13,26 | Prečítané:  4622x

Predstavte si, že je niekoľko rokov po vojne, máte život pred sebou s titulom z medicíny. Vtom niekto zaklope v noci na dvere, zbalia vás v tom, čo máte na sebe a už sa veziete do neznáma.

Nemáte sa čoho báť, prišla pre vás Štátna bezpečnosť.

Taký je príbeh Silva Krčméryho, odvážneho svedka viery, bojovníka proti absurdnosti totalitného režimu a v neposlednom rade človeka, ktorého ani útlak a ponižovanie nezlomili. O Silvovi som mnoho počul, netušiac, že posledné roky života trávi na Košickej ulici v Bratislave, len pár metrov od nášho gymnázia. Spolu s Vladom Juklom ich volali generálmi podzemnej Cikrvi. Možno nešlo ani tak o titul generála ale o to vytrvať, nepoddať sa, neohnúť chrbát v tých najťažších časoch. V časoch, keď kolaborovali mnohí kňazi, deti proti rodičom, priatelia proti sebe navzájom.

Kniha Pravdou proti moci s podtitulom Príbeh muža, ktorého nezlomili, je tvorená spomienkami Silvestra Krčméryho na jeho roky väzenia (1951 - 1964). Autenticky ju dopĺňajú dobové fotografie ale aj nespočetné rozsudky komunistických súdov a výpovedí.

Čítajúc svedectvo s nádychom ťažoby sa pýtam: „Ako sa dá niečo takéto vydržať?“ A nielen to... ako sa dá obstáť so cťou napriek fyzickému a psychickému týraniu. Autor vo svojej autobiografii plasticky opisuje situáciu od svojho zatknutia až po návrat na slobodu. Spomína, že často stačili aj malé veci, ktoré rozhodovali o živote a jeho kvalite. Dokonca i pri spomínaní sa mu vracajú stavy nevoľnosti, ktoré prežíval v tých časoch. Píše na základe žiadosti mnohých ľudí. 

Silvo spomína, že keď ho zatkli (za činnosť medzi mládežou, čo bola vlastne protištátna činnosť) a snažili sa mu našiť všetko možné, on sa vždy tvrdohlavo držal pravdy a nepodpísal nič, s čím nesúhlasil. Napriek tomu, že vedel, čo bude nasledovať – samotka, celé noci chodenia pod silnými reflektormi, nekonečné bitie, nedostatok spánku. Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu“, povedal v súdnom prejave na svoju obhajobu.  Pravda mu bola cennejšia ako vlastné zdravie.

Veľmi ma zaujal jeho vnútorný postoj v časoch väzenia, najmä počas troch rokov vyšetrovacej väzby, keď väčšinu času strávil sám. Spoločníkom bu boli texty z Biblie (vedel naspamäť skoro celé Jánovo evanjelium a iné texty). Ako spomína, často nad nimi meditoval a dostával sa svojích duchom mimo areál väznice. Boli to chvíle odpočinku od psychického teroru.

Keď sa pomery trochu uvoľnili, ako lekár pracoval vo väzenskej ošetrovni, on sa v istom momente však pýtal na manuálnu prácu vediac, v akých podmienkach ju bude vykonávať. Odmenou mu bolo stretnutie mnohých priateľov v pracovnom tábore. A keď ho nabádali, aby žiadal o amnestiu, on odmietol, nechcel stratiť nič zo svojej integrity bojujúcej proti neľudskosti režimu.
 

Dá sa povedať, že Silvo Krčméry strávil najlepšie roky svojho života v neslobode. Napriek tomu nezanevrel na nikoho a život mu všetko vynahradil. Ešte aj v posledných rokoch jeho života si ľudia podávali kľučky na jeho byte. Mnohé osobnosti ocenili jeho boj za slobodu a keď sa raz spýtali pápeža Jána Pavla II. na niekoho zo Slovenska, povedal: „Osobitne si vážim Silva Krčméryho“.

Prečo spomínam príbeh tohto napohľad jednoduchého muža, ktorý si veľa vytrpel?

Najskôr preto, že mne Silvova autobiografia otvorila oči. Cez ňu som začal vidieť život v jeho mnohopočetných rozmeroch. On sám dokázal, že ani zlé podmienky nedokážu človeka zlomiť. Veľmi dojemným momentom bolo pre mňa (a ako hovorí aj pre neho samého) to, že jeho otec využil každú príležitosť, aby svojmu synovi odkázal, že je na neho hrdý. Aby bol aj naďalej statočný, pretože robí správnu vec.

Kniha Pravdou proti moci je strhujúcim príbehom, ktorý však nezostáva len pri príbehu. Verím, že po jeho prečítaní, budete na Silva a jeho príbeh ešte dlho spomínať a že vám dá mnohé odpovede aj v dnešnom svete. 

 

Na záver niečo z popisu knihy (prevzaté z martinus.sk):

„Musím vydávať svedectvo o pravde, preto musím hovoriť a nemôžem mlčať! Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc! Kto však má v rukách moc, ten si (často) myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať! Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych! (Dokonca − niekedy − už i tretieho dňa.)“

Tieto slová predniesol vo svojej obhajobe Silvester Krčméry počas hlavného pojednávania na Vyššom vojenskom súde v Trenčíne 24. júna 1954. Pre náboženské aktivity bol obžalovaný z vlastizrady a odsúdený na 14 rokov väzenia, zabavenie majetku a dočasné odňatie občianskych práv. Trest si odpykal v najťažších väzniciach a pracovných táboroch.

Link na knihu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?