O dieťati, ktoré prichádza za svetla sviec

Autor: Marek Piváček | 17.12.2015 o 8:55 | (upravené 17.12.2015 o 9:03) Karma článku: 7,17 | Prečítané:  702x

V živote človeka nie je veľa tak stresujúcich chvíľ ako tých pár týždňov pred Vianocami. Darčeky, práca, pozdravy, upratovanie, pečenie, prípravy... jedným slovom stres.

Keď sa k tomu pridajú neočakávané problémy ako choré deti, človek si povie, že toto všetko nabudúci rok naozaj nemusí. A po roku tie isté obchodné domy s Vianocami od septembra, tie isté zhony za vecami, ktoré predsa musíme darovať. A ruku na srdce – nakoniec to končí vodou po holení alebo krémom na vrásky.

Sú toto naozaj sviatky pokoja?

Nie. My sme ich spravili takými. Stresujúcimi, materialistickými, drahými, nervóznymi.

Stačí sa však zastaviť a premýšľať, kde je ich pôvod. Pred dvetisíc rokmi v tichu noci, bez svetiel reflektorov, v skromnosti, tichu a pokoji. V úplnej jednoduchosti a realite života obyčajnej rodiny. Jozefa a Márie. A potom ich dieťaťa, ktoré sa nenarodilo v paláci, ale v skromných podmienkach. Vianoce sú spojené s rodinou, ktorá utekala pred svojimi prenasledovateľmi ako mnohí ľudia dnes a žila z práce rúk stolára.

Dnes ráno o šiestej som bol na rorátnej omši u františkánov. Stovky sviec osvetľovali loď starobylého kostola. Plamene pokojne blikotali nedbajúc na ruch zobúdzajúceho sa mesta, ktorý zostal kdesi za hrubými múrmi. Stovky tvárí plných očakávania. Žiadne napätie a zhon. Aký kontrast s dnešným svetom!

Dajme Vianociam druhú šancu.

Myslím, že to bude dar najmä sebe samým. A nielen nám, ale aj našim najbližším. Tým, ktorí túžia viac po našej prítomnosti, po pokoji a radosti ako po daroch a plnom stole jedla. Verte mi, ľudia si nebudú pamätať výborného kapra a šalát ale uchovajú si spomienky na spoločne strávený čas. A deti? Pre ne sú Vianoce vždy čarovnými. Už len predstava, že sa blížia. Deti z nich nemajú stres. Deti vedia žasnúť nad tými najjednoduchšími vecami akými sú svetlo sviečky alebo salonka na vianočnom stromčeku. My sme tí, ktorí im vieme toto čaro Vianoc priniesť, len sa musíme nachvíľu stať deťmi. Alebo aj pokaziť, ak zostaneme zakopaní vo svete povinností a starostí. 

Myslím, že Vianoce by mali byť najmä o radosti zo spoločne stráveného času, o nádeji, ktorá presahuje materiálne veci, o pokoji, ktorý prichádza vo všetkej jednoduchosti, tichu a svetle sviec.

 

Priatelia, prajem vám krásne, radostné a najmä pokojné sviatky.

PS - Vianoce nie sú o červenom kamióne ťahanom sobmi za zvuku rolničiek. 

 

Moja Facebook stránka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?