Priznám sa, aj ja som sa často dal strhnúť týmto vražedným tempom. V práci som túžil po povýšení, až som z toho ochorel a strávil som takmer mesiac v nemocnici. A potom ešte jeden.
Čo bolo horšie – prestal som žiť svoj život. Život manžela, otca troch malých detí. Všetko sa točilo okolo mojej práce. Ak sa v práci nedarilo, všetci doma to vedeli. A často nielen tam.
A vtedy sa to stalo. Pozrel som si video s rozprávaním Michala, mladého muža, ktorý dostal druhú šancu na život. Napriek zdravotnému hendikepu a tracheotómii je Michal človekom, ktorý neprestáva snívať. Často sú to prozaické sny. Jedným z nich je zahrať si FIFA na počítači, čo sa mu vďaka novej funkcii aj podarí.
Michal väčšinu času preleží na posteli, spočiatku nevie pracovať s počítačom (viem si predstaviť tie ťažkosti pri jeho ochorení), ale jeho snom je napísať knihu. Teraz má dve knihy napísané a vydané.
Vypočul som si Michalove rozprávanie, v ktorom nie je ani štipka trpkosti, ani náznak sebaľútosti. Opisuje ako objavil Boha a ako sa menil jeho vzťah s ním. Je to človek, ktorý chce žiť a snívať napriek všetkému. Človek, ktorý má nádej.
A ako sme na tom my? Nezabudli sme snívať?
Michalove rozprávanie od 1:42 min. - https://www.youtube.com/watch?v=tJbYz1F99_4