Dnes sa mi sníval taký prazvlášny sen: s kamarátom sme sa vybrali robiť rozhovor na Úrad vlády. Pred bránou sme sa trochu odhodlávali, napokon, posilnení domácou pálenou, sme vošli. Hovorkyňa v minisukni hodila po nás dva pohŕdavé pohľady. Vraj máme počkať. Práve som zistil, že som zabudol diktafón, tak som volal rýchlo Karolovi Sudorovi, že čo mám robiť, keď príde Fico. Po nejakom čase sa zjavil On - Róbert, v zánovnej šušťákovej súprave. Ževraj, čo chceme, ponáhľa sa na vraj na golf. Skromne som sa ohradil denníkom SME, že rozhovor. Vtom sa na mňa spustila spŕška slov, že čo si to vôbec dovoľujem a hlavne, keď mám niečo do činenia so SME... snažil som sa niečo splietať o blogu, ale to mi nepomohlo. Príval nadávok sa stupňoval, tak som sa radšej zobudil. A ževraj zlé sny mávajú len deti!