Čo si budem navrávať... som ľudomil. Niekedy až nepoučiteľný. Viem sa na človeka nahnevať, sršať hnevom spravodlivých... a stačí jedno slovo... a ja neviem, že sa niečo stalo. Naopak, pri najmenšom náznaku nezhody s kýmkoľvek, na kom mi aspoň za mak záleží, som celý nešťastný, nespím a už vopred sa mi v hlave splietajú nitky ospravedňovania sa. Pri tejto povahe sa veru človek natrápi až-až. Mám to ja ale šťastie, že v jednom ľudskom živote, nasýtenom radosťami i strasťami, človek nestretne len samých odľudov (zopár sa vždy nájde), ale aj tých pár ľudí, ktorí vedia byť kamarátmi... ba priam „kamarády do deště“. Feri je naozaj dobrý exemplár...