reklama

Nechcel som ich opustiť

(Osobné rozprávanie o depresii 2) Prišiel som si na svoje. Auto ma ticho unášalo do Pešti na letisko a ja som bol celý bez seba. Tlačili sme sa tam piati, ale to mi nevadilo. Toto hádam nemôže byť ani pravda!? Bola, ale nie v tom správnom čase.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

Asi pred mesiacom mi kamoš povedal: „Neblbni, vezmi si Aďu a nikam nelez.“ Ja som však zahnal všetky pochybnosti. Keď na niečo čakáte celý život, ostatné veci musia ísť bokom. Pri svojej váhavej povahe som sa rozhodol až prirýchlo. Poznám ľudí, na ktorých sa nalepila depresia práve pri rozhodovaní. Taký človek donekonečna rozoberá, čo je lepšie, až sa mu všetko zdá nanič. Bojí sa, že všetko môže skončiť zle.

A je tu ešte jedna vec – pocit zodpovednosti a strach zo zlyhania.
Sedel som v Mota (štvrť s kamennými domčekami v angolskej Luande) a počúval Soledad z Argentíny ako sa snaží vysvetľovať matematiku. Pozeralo sa na ňu dvadsať párov bielych očí, ktoré akoby svietili na čiernych tváričkách. Bolo vidno, že matika nie je jej láska, ale niekto ich to naučiť musí. Malá násobilka, kde-tu plus a mínus.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povedal som si, že to skúsim. Sadol som si k loptošom, ktorých zjavne nezaujala. Lámanou portugalčinou a za pomoci kreslenia som improvizoval. Keď sa objavil druhý, tretí dobrý výsledok, veril som, že sa podarilo. Jednou rukou kresliac niečo ako jabĺčka, druhou držiac dvojročnú Mani na kolenách. Matka ju nechala pred dverami saleziánskeho domu hneď po pôrode. Pozerala na mňa smutnými očami, melanchólia z nej priam sálala. Za tú by sa nemusel hanbiť ani človek, ktorý prežil všeličo. Hladkal som ju po zapletených vláskoch a nahováral si – tieto deti nesmieš opustiť!

Obrázok blogu

Mani a Carlos - stála dvojica, obaja bez rodičov

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zobrali ma do centra pre deti bez rodičov – bolo tam riadne živo. O všetky deti sa starala pani v stredných rokoch, ktorá im obetovala svoj život. Veľmi mi ďakovala, že som prišiel. Ona, ktorá im dávala všetko, mi ďakovala a ja som uvažoval o zrade. Bol som v srdci rozorvaný. Meč sa mi zaboril hlbšie. Pocit zodpovednosti a strach zo zlyhania je ako špirála, ktorá môže vystúpiť do nebeských výšin. Ja som zlyhanie priam očakával.

A ak sa bojíte, že zlyháte, to zlyhanie raz príde. Potom už ide len o to ako ho prijmete a pochopíte. Veľakrát je už však neskoro a nikto na svete vám nevyvráti vaše predstavy – áno, ja som zlyhal, nie som schopný ničoho, nie som hodný úcty. Sugescia vám len pomáha padnúť ešte nižšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keby som len vtedy pochopil, ako som sa mýlil!

Marek Piváček

Marek Piváček

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  13x

https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík:  Business StoriesMoji veľkí priateliaRozhovorySpoločnosť a takSpolok sv. Vincenta de Paul -ZamysleniaRecenzieReality & stavbyDeti, mládež, táboryStalo sa...Ľudia, kamarátiFotografieSlovensko mojeVeď už ma nekop:-)DepresiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu