Čierny a biely svet

Autor: Marek Piváček | 25.1.2008 o 8:19 | Karma článku: 10,89 | Prečítané:  4646x

Kontrasty. Sprevádzajú nás celým životom.  Svet by bez nich nebol svetom. A predsa...

Vracal som sa z oslavy kamarátových narodenín. Na zástavke je narvané. Otupení a rozjarení mladíci a devy čakajú na prvý nočák. Nikoho netrápi veľký skín, ktorý do niečoho kope. Keď sa prizriem bližšie, s hrôzou zisťujem, že je to NIEKTO... chalan ostrihaný na punk s veľkým „kakadórom“ na hlave. Snaží sa kryť si hlavu. A všetci sa len prizerajú. Nikto ani prstom nepohne.
Neskôr s hrôzou zisťujem, že ten skín je môj bývalý spolužiak. Ani ja však nemám odvahu odporovať.

My ľudia sme naozaj zvláštni. Takí rôznorodí. Stačí sa poobzerať okolo seba. Naháňame sa za kariérou a na druhej strane ležíme na uliciach len tak pohodení osudu za pokrm. Jazdíme v drahých džípoch, bývame v luxusných domoch, ale aj zomierame od hladu, smútku, nelásky. Zabávame sa priateľmi a predsa tak často zostávame opustení. 

Ženieme sa za tým, čo nesýti, zakrývame si oči pred tým, čo nechceme vidieť... a predsa nie sme šťastní! Keď niečo dosiahneme, túžime po inom. Záujem len o seba a svoje dobro nás privádza k znechuteniu a odporu.

Tento stav sme dohnali až do absurdity.

Sú však na svete aj iní ľudia, ktorí si nevybrali. Oni žijú vo svojom „čiernom“ svete a sú šťastní, že žijú.

mani.jpg 

Carlos a Mani, ktorí nemali šancu vybrať si

Ich život je často krutý, trpia a zomierajú na choroby, ktoré sú pre nás smiešne. Každý deň urputne bojujú o chlieb a predsa majú veľkú túžbu žiť. Ja osobne som asi nikdy nevidel tak šťastné tváre ako deti zo sirotinca v Luande, hlavnom meste Angoly pri hraní obyčajného futbalu. Čo na tom, že mnohí behali bosí po horúcom asfalte.   

deti1.jpg

Deti v Luande (Angola) - bez rodičov a predsa s veľkou chuťou žiť

Prečo toto všetko píšem? Možno preto, že sám patrím medzi ľudí z „bieleho“ sveta. Nechcel by som, aby toto zamyslenie bolo len zúfalým výkrikom do ticha.
 
Ako raz niekto povedal: „Nejde o to zachrániť celý svet, ale pomôcť aspoň jednému človeku.“

A možno sa čierny a biely svet začne približovať. A zmení sa...

skola.jpg

Škola ako nádej pre lepší život

Fotografie - Soledad Maria Quiroga - dobrovoľníčka z Argentíny

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?