Krásavica na Dunaji sa predáva za peniaze developerom

Autor: Marek Piváček | 22.2.2008 o 20:52 | Karma článku: 12,36 | Prečítané:  7802x

Už dlhší čas sa snažím svojej manželke vysvetliť, aké bolo naše hlavné mesto sotva pred niekoľkými rokmi. V starom meste pokoj ako v galérii, na sídliskách šedivé panelové domy postavené v ére budovania socialistickej vlasti, rachotiace Ikarusy, v ktorých vám v zime primŕzali ruky o tyč – „všudy jenom mír a klid“.

Vtom sa to zlomilo. Pred pár rokmi sľuby komunálnych politikov o bytovej výstavbe pre mladé rodiny zneli ako utópia. Ponuka nedala na seba dlho čakať . Prišli prví investori pripravení zarobiť na veľkom dopyte. Táto metóda sa osvedčila. Možno 90% mladých ľudí si po skončení školy hľadá svoje šťastie práve v hlavnom meste, čo neúmerne zvýšilo dopyt. Prišli ďalší ochotní postaviť kdekoľvek, pre kohokoľvek, za hotovosť i na úver. A navyše v rýchlom čase. 

Dnes sa stavia kde-kade. Okrem bytových domov vyrastajú vysoké budovy – také mrakodrapy na bratislavský spôsob. Tie neraz ešte ďaleko pred dokončením nesú hrdý nápis „FOR RENT“. Stavať a predávať sa oplatí. Stavať a prenajímať ešte viac. Najmä, ak sú zákazníkmi solventné zahraničné korporácie. Banky, IT spoločnosti, automobilky.

A tu sa dostávame k jadru. Biznis developerov je zlatá baňa, pre ktorú sa im oplatí podstúpiť riziko. Platí to najmä o získaní stavebného povolenia, prípadne zbúraní nejakej „nepohodlnej stavby“ vo vychytenej lokalite (budova Kabla). Niekedy to tak vyzerá, akoby mesto nemalo žiadne slovo. Verím, že lobby developerov disponúcich miliardovými rozpočtami, je silná, avšak vždy by malo mať mesto posledné slovo. Zabránilo by sa tak pobúreniu verejnosti, plaču nad zničenou históriou, alebo jednoducho nezmyslom, ktoré vyrastajú priamo v srdci mesta.

Pre ilustráciu nekoncepčnosti uvediem zopár príkladov.

O tom, že sa bankám dobre darí, svedčí budova VÚB banky v širšom centre na Mlynských Nivách. Hneď vedľa sa zložil Slovak Telecom. Vďaka nim sa mi naskytne z práce tento paradoxný pohľad.

nivy.JPG 

Nebyť budovy bývalého TASR (dnes s veľkým nápisom J&T) pri moste Apollo, boli by osamotené a takmer v centre.

tasr.JPG

Ďalším príkladom kolosálnej hlúposti vytrhnutia z kontextu okolitých stavieb je mrakodrap Gloria pri trhovisku na Miletičkovej, ktorý ostro kontrastuje s okolitou výstavbou.

gloria2.JPG

Za vrchol drzosti ja osobne považujem budovu na križovatke na Hodžovom námestí, ktorá sa developerovi zázračne vtesnala na kúsok chodníka oproti Prezidentského paláca. Táto stavba po dlhý čas bránila už aj tak hustej doprave v danej lokalite. Námestie pod oknami prezidenta už dávnejšie využila Tatra banka na zviditeľnenie sa svojou centrálou.

hodzovo.JPG

tb.JPG

Ako päsť na oko pôsobí azda najviac medializovaná budova Aupark Tower, ktorá urobila z kaviarne UFO nad Novým mostom chudobnú príbuznú. Lepšie povedané - mesto stratilo dominantu nad Dunajom - pri pohľade zo Starého mesta určite.

aupark.jpg

Ďalšou otázkou je kvalita bývania. Developer projektu Tri veže (takmer na megakrižovatke na Bajkalskej ulici) sľubuje prípadným záujemcom príjemné bývanie v tichej lokalite. Asi sa mi nikdy nepodarí overiť si to, viem však, že by som nechcel bývať na križovatke, ktorou prejde hádam dvesto áut za minútu.

triveze.JPG

Ďalším extrémom sú stavby, ktoré nezohľadňujú atmosféru okolia. Priamo oproti petržalskej vlakovej stanice zo zeme vyrástol komplex Vienna Gate. Priam symbolicky pôsobí malý kamenný dom učupený pod touto maxistavbou. Akoby nemo vypovedal: „Postavíme všade a za akúkoľvek cenu!“

petrzalka.JPG

Príkladom, ktorý sa uvádza takmer pri každej zmienke o tzv. "čiernych stavbách" je sídlo počítačového gigantu - firmy Dell, ktorá je v budove len v podnájme. Sklená 10-poschodová budova (stavebné povolenie bolo vydané pre tri nadzemné podlažia) úplne zatienila dlhoročnú dominantu Floriánskeho námestia - Blumentálsky kostol

dell.JPG

O tom, že sa dá stavať aj inde ako v centre mesta (ktorému by malo byť ponechané jeho čaro a história), svedčí napríklad komplex budov Polus City Center, ktorý bol pred pár rokmi vyhlásený za stavbu roka.

polus.JPG

Na záver by som len vyjadril svoje presvedčenie, že nové projekty sú dobré, pretože prinášajú mestu rozvoj, avšak za určitých podmienok. Tými by malo byť najmä zohľadnenie genia loci daného miesta, jeho atmosféry, charakteristiky a jedinečnosti.

nbs.JPG 

Národná banka si tiež nevybrala šťastnú lokalitu pre svoj "palác zo skla"

Medzi to patrí aj rešpektovanie kultúrnych a historických pamiatok. Ďalším je celková tvár mesta. Bohužial, Bratislava na mňa pôsobí ako štrbavá krásavica (výškové budovy roztrúsené po rôznych kútoch mesta). Keďže developeri (väčšinou s účasťou zahraničných skupín) hľadajú najmä svoj prospech (to je normálne, nie sú tu pre charitu), všetky kľúčové aspekty výstavby by mali riadiť orgány mesta.

A tu vzniká otázky nakoľko sú tie schopné konať nezávisle a nepodvoliť sa nátlaku.  Nie je predsa možné, že niekto postaví budovu bez povolenia a následne s ľahkým úsmevom zaplatí smiešnu pokutu mestu. V západnej Európe sa podobné prípady končia exemplárnymi rozhodnutiami.

Bolo by vynikajúce aj pre ďalšie generácie, keby jednali viac v prospech mesta a ľudí žijúcich v ňom ako vo svoj vlastný prospech. Pretože aj naša generácia raz odíde, ale to čo tu po sebe zanecháme, to tu bude stáť natrvalo.

Foto Auparku - http://flickr.com/photos/lizatko/2276911891/sizes/l/

Ostatné foto - autor

Poznámka - autor by rád upozornil, že v uvedenom článku ide o jeho subjektívne názory a postoje, ktorými nemá v úmysle poškodiť menované subjekty.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?