Máte skúsenosti s prácou v mnohých krajinách. Ako ste vnímali kultúrne odlišnosti?
Mám západné korene, nikdy som nepracoval v Číne ani v Južnej Amerike. Ale taktiež západná kultúra v sebe skrýva mnohé odlišnosti, zjavné aj menej zjavné. Ak im nerozumiete, nedokážete sa prispôsobiť a aj vaše správanie sa stáva nevhodným. To platí pre každého pracovníka ako i manažéra.
Zažili ste niečo zvláštne, čo bolo spôsobené práve týmito odlišnosťami?
Áno, samozrejme. Napríklad vo Francúzsku, kde sú ľudia viac formálni. Ja som bol vychovávaný anglo-americkým systémom, preto som mal väčší sklon k neformálnosti. A vo Francúzsku mi chvíľu trvalo pochopiť, že nie všetko je o mojom hodnotovom vnímaní. Ak si každý myslí, že správať sa formálne je lepšie, potom sa tomu musíte prispôsobiť. Prichádzal som do styku s klientami, pretože som bol konzultant. Niektorí z nich ma nepočúvali, pretože napríklad neprijímali spôsob, akým som bol oblečený. Proste, musíte poznať pravidlá hry.
Predtým ako ste prišli do Dellu ste pracovali v mnohých spoločnostiach ako T-Mobile, Procter & Gamble. V súčasnosti prebieha vo firme Dell kampaň Reštartuj svoju kariéru. Ako sa vaša kariéra zmenila príchodom do tejto firmy?
Myslím, že šlo o dva aspekty. Bol to tak trochu môj návrat domov. Ďalším je, že Dell je mladá spoločnosť s neformálnou kultúrou. A to sa mi páčilo. Prišiel som z T-Mobile, ktorá je divíziou Deutsche Telekom, ktorého 30% nemeckých zamestnancov sú štátnymi zamestnancami Ministerstva pôšt a telekomunikácií. To bolo teda veľmi odlišné prostredie. V Delli cítim, že môžem naplno žiť firemnou kultúrou. Pre mňa to bolo teda naozajstné naštartovanie mojej kariéry.
((1))
V akom zmysle? Že ste sa prestali cítiť zviazaný?
Áno. Myslím, že tu sa nachádza viac vôle zariskovať a niečo zmeniť ako v mnohých iných spoločnostiach, ktoré som videl. Pravdepodobne je lepšie inovovať príliš rýchlo ako byť príliš pomalým. A myslím si, že môžete obviniť Dell z mnohých vecí, ale rozhodne nie z toho, že by bol pomalým. A to je dôležité.
Čo je pre vás najviac motivujúcim faktorom v práci generálneho manažéra?
Pretože sme mladou spoločnosťou, rastieme veľmi rýchlo. Naše procesy často nestíhajú nasledovať prudký rast. Pravidelne musíme hľadať spôsob ako prispôsobiť a zlepšiť naše procesy, aby mohli byť efektívne. Preto som veľkým fanúšikom BPI (pozn. Business Process Improvement – projekt zlepšenia procesov). Všetci sa musíme snažiť naučiť sa ako veci fungujú a ako ich zlepšovať.
Máte mnohé predošlé skúsenosti z marketingových pozícií. V súčasnosti tiež posôbíte ako Sales Director. Čím je Dell iný, ak hovoríme o predaji a marketingu?
V prvom rade si myslím, že je viac zameraný analyticky a dátovo. Nie všetko je iba o dobrých skúsenostiach. Ja osobne som ochotný priniesť mnohé nové myšlienky, ale následne musí prísť analýza a reálne pochopenie problému. Musíte sa pozrieť na čísla a vidieť aj iné možnosti. Taktiež, firmu ovplyvňuje relatívne málo politických rozhodnutí. Všetky veľké firmy majú v sebe nejaký podiel politiky, ale v porovnaní s ostatnými je v Delli len málo z nej.
Aké sú potom hlavné kritériá v rozhodovacom procese?
Myslím, že sú nimi zákazník a analýza údajov. Napríklad ja môžem mať nejaký nápad, čo urobíme iným spôsobom v predaji, ale potom keď spustíme pilotný program a čísla ukážu, že toto nebude fungovať, ja budem prvý, ktorý povie: „Zrušme to a urobme niečo iné.“ A všetko, čo zmeníme, musí uľahčiť zákazníkovi život. Nemôže to byť založené na niekoho dobrom pocite, ale na reálnom pochopení problému.
Prejdime k Bratislave, kde pôsobí firma Dell už viac ako 5 rokov. Prečo sa Dell rozhodol pre túto lokalitu?
V tom čase sa porovnávali mestá ako Bratislava, Brno, Krakov alebo Budapešť. Bol tu síce menší trh práce, ale mohli ste nájsť ľudí s výbornou nemčinou a angličtinou. Taktiež je tu dobrý prísun absolventov, najmä na finančné pozície. Dokázali sme osloviť niektorých z najlepších. Ďalej musíte prihliadať na faktory ako je daňové zaťaženie a pracovné právo. A Bratislava bola najlepšia v tom čase. Avšak pôvodne sme neplánovali stať sa takým veľkým biznis centrom. To sa vyvinulo s postupnými úspechmi.
Bratislavský Dell začínal ako Call Centrum (Predajné centrum) pre nemeckých a rakúskych zákazníkov. Mnohí tvrdia, že to bolo najmä pre nízke výdavky na pracovnú silu.
Myslím si, že nižšie náklady sú v Nemecku. Nie je to len o nízkych nákladoch, je to tiež o pracovnom práve a o možnosti zaujať ľudí, ktorí sú tak dobrí ako v Nemecku, alebo ešte lepší. Keď sledujete produktivitu práce a spokojnosť zákazníkov v Bratislave a v Halle, vidíte, že existujú malé rozdiely. Aby som uviedol príklad – v SMBR segmente je zákaznícka spokojnosť v tomto kvartále vyššia s Bratislavou. Snažíme sa fungovať kvalitne v obidvoch strediskách.
((2))
Čo je problémom Bratislavy? Sú to ľudské zdroje?
To je pravda. Krajina nie je tak veľká. Ak si pozriete na množstvo ľudí, ktorí skončia stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, je to relatívne malý podiel. A ak ste spomenuli nižšie náklady, ak by sme pozerali len na ne, už teraz by sme boli v Rumunsku alebo v Egypte. Sme tu však aj kvôli kvalitnej pracovnej sile. Ak by sme nedokázali získať kvalitných ľudí aj naďalej, museli by sme prehodnotiť svoju prítomnosť na Slovensku. Osobne som v tomto smere optimistom, avšak musíme naozaj vynaložiť väčšie úsilie ako v iných pobočkách, aby sme ich získali.
Čo teda hovoríte na nebezpečenstvo odchodu na Ukrajinu alebo do Ruska?
Myslím si, že to nie je nebezpečenstvom, ak hovoríme o presune z Bratislavy. Myslím, že súčasným problémom Bratislavy je dostať dobrý prísun ľudí, najmä nemecky hovoriacich. Možno Slováci trochu podcenili dôležitosť nemčiny. Nielen z dôvodu call centra, ale aj s prihliadnutím na množtvo obchodných a kultúrnych vzťahov s Nemeckom, Rakúskom a Švajčiarskom. Ide o jedny z najdôležitejších vzťahov, aké máme so susedmi. Keď odomňa mladí ľudia na univerzitách pýtajú radu, vždy im poviem, aby sa snažili mať plynulú angličtinu a nemčinu. To im naozaj otvorí možnosti v ich kariére.
Naše Business Centrum navštívil zakladateľ Michael Dell. Aká je vaša osobná skúsenosť zo stretnutia s ním?
Veľmi fascinujúca. Keď si zoberiete, kým je, že je jedným z najbohatších ľudí na svete, čo všetko vybudoval, zostal osobne celkom skromným. Niektorí z vedúcich pracovníkov, ktorých som stretol, si mysleli, že sú kráľmi sveta. Michael je normálnym človekom. Keď sa pozriete na celofiremnú kultúru, vidíte, že je neformálna, rýchlo sa meniaca, nepolitická. Je to do veľkej miery obraz Michealovho charakteru.
((3))
Je to preto, že je Američan?
Určite nájdete viac neformálnych ľudí v Amerike ako v iných krajinách. Ale myslím si, že to nie je len o tom. Je to o ochote prinášať inovácie. A to je naozaj pravdou v prípade Michaela Della a aj Ameriky samotnej. Spoločnosti dokážu prijať imigrantov z mnohých krajín, dokážu tam pracovať spolu. To je niečo, čo by sme sa mali naučiť.
Máte tri deti, žijete vo Viedni a pracujete v Bratislave. Aký je u vás pomer medzi rodinným a pracovným životom?
To je niečo, na čom som pracoval. Najhorším obdobím v mojom živote bolo, keď som pracoval pre McKinsey Consulting. Pravidelne som prichádzal domov medzi desiatou večer a polnocou. A pretože mám tri deti, viem, že mám život aj mimo kancelárie a snažím sa byť viac disciplinovaný v tomto smere. Rozdiel medzi 80 a 50 hodinami práce je schopnosť sebaorganizácie. Nemyslím si, že niekto, kto pracuje 80 hodín týždenne, musí byť nevyhnutne efektívnejší ako ja. Existuje príslovie, ktoré hovorí, že práca zvykne expandovať, aby zaplnila dostupný čas. Teda môj pomer práca/život je v súčasnosti oveľa lepší. Moje deti ma vidia často, som doma na večeru, najmenej raz v týždni ich beriem do škôlky.
Aké sú vaše pravidelné pracovné hodiny?
Tie sú veľmi nepravidelné. Výhodou mojej práce je, že som flexibilný. Napríklad, keď má môj syn koncert v škôlke od jednej do tretej poobede, dokážem byť tam. Potom síce musím vybaviť nejaké e-maily alebo pracovať na nejakom projekte, keď deti spia, ale viem si to zariadiť. Mám rád tento spôsob práce a myslím si, že je to niečo, čo by sme mali vo väčšej miere umožniť ľuďom, aby boli viac flexibilní.
Aký je váš názor na prácu z domu?
Myslím si, že je to potenciálne motivačný faktor pre niektorých zamestnancov. Pokiaľ je práca hotová, nemám s tým problém. Samozrejme, niekedy sa musíte stretnúť s ľuďmi.
((4))
Keď som sa dozvedel o všetkých vašich aktivitách v minulosti, bol som naozaj ohromený. Napríklad ste boli riaditeľom britsko-rakúskej divadelnej spoločnosti Con mil amores. Ako ste sa k tomu dostali?
V inom živote by som sa stal hercom. Vlastne, mal som k tomu veľmi blízko. Ale nestal som sa ním. Pravdepodobne kvôli tomu, že pochádzam z hudobníckej rodiny a nikto nemá peniaze. Ale veľmi sa mi páčilo vyrastať v takej rodine. Možno, keď budem mať 50 alebo 55, budem robiť nejaké umenie.
Čo robí vaša rodina?
Moja mama hrá na čembale, môj najstarší brat je profesorom hudby na viedenskej univerzite, kde učí hre na flautu. Moja sestra hrá na barokový hoboj. Moja druhá sestra je muzikálová speváčka.
Čo vaše hobby? Je spojené s kultúrou?
Mám problém odpovedať na túto otázku, pretože sa zaujímam o mnoho rozdielnych vecí. Ale určite ním je divadlo a hudba. Veľa času strávim s mojimi deťmi. Vyrastajú v meste, preto sa ich snažím brávať na vidiek. A potom je to politika.
Aká politika?
Zo všetkého niečo. Viem dosť veľa o americkej politike, je to istý druh mojej odbornosti. Príležitostne o nej píšem články.
Písali ste alebo stále píšete politické komentáre. Ako vznikla táto iniciatíva?
Začal som pred 16-timi rokmi. Bol som študentom a poznal som ľudí, ktorí boli redaktormi. Poslal som im nejaké myšlienky na publikovanie, ak by ich zaujali.
Bol som znova prekvapený, keď som sa dočítal, že hovoríte plynulo piatimi jazykmi. Prečo aj grécky a fínsky?
Môj otec pracoval vo Fínsku a ja som tam chodil do školy. Ale nikdy som finštinu nepoužíval v praxi a mnohé som zabudol. A grécky preto, lebo moja manželka je z Grécka a moje deti hovoria grécky. V Grécku strávime ročne najmenej štyri alebo päť týždňov. Nie som však dobrý v tomto jazyku, preto sa musím učiť spolu s deťmi.
((5))
Aká je vaša skúsenosť so Slovákmi?
Je veľmi pozitívna. Mám rád túto krajinu. Milujem Bratislavu. Často sem prichádzame na víkend. Máme tu blízkych priateľov a myslím si, že Slovensko má veľký potenciál v mnohých oblastiach, najmä v ľuďoch. Ak sa pozriete na krajinu, môže veľa dosiahnuť. A som rád, že tak ďaleko ste prišli len za 15 rokov.
Mali ste šancu zobrať vašu rodinu do Vysokých Tatier?
Áno, boli sme tam niekoľko krát. Príležitostne cestujem do okolia Žiliny. Nebol som veľmi na východe, napríklad musím ešte stále navštíviť Košice.
Aký je váš názor na slovenskú ekonomiku?
Myslím, že je veľmi silná. Súčasná vláda prinajmenšom nerobí nič zlé, aby jej ublížila.
Veľa ľudí si myslí, že súčasná vláda robí skôr negatívne kroky voči medzinárodným korporáciám.
Myslím si, že ich správanie nie je také nepriateľské ako ich rétorika. Aj keď nie je super priateľské k podnikateľskej sfére. Myslím si, že tu existuje istý kompromis medzi súčasnou vládou a opozíciou o tom, ako by mala ekonomika vyzerať.
Mávate stretnutia s členmi slovenskej vlády?
Áno, stretol som niekoľkých ministrov na biznis stretnutiach. Niektorých sme pozvali do Dellu, napríklad Jahnátka alebo Tomanovú. V minulosti tu boli Dzurinda a Mikloš.
Keď sa hovorí o generálnych manažéroch, tí sa často zúčastňujú na mnohých sociálnych programoch alebo charite. Ako ste na tom vy?
Myslím si, že je to veľmi dôležité a rád by som k tomu každého povzbudil. Závisí to na vašom čase a rodine, ale keď si nájdete čas, je to naozaj veľmi dobré. Ja osobne sa angažujem vo viacerých veciach. Jedným z nich je Business Leaders Forum, ktoré je zamerané na transparentnosť, dobré vládnutie a boj proti korupcii. Každého by som povzbudil robiť charitatívnu prácu. Je to veľmi vďačná práca.
Akým spôsobom vďačná?
Myslím, že máte dobrý pocit pretože ľudia sú spoločenské bytosti. Ak môžete urobiť niekoho šťastnejším, tiež sa stávate šťastnejším. Je dobré nestarať sa stále len o seba, ale aj o to, ako sa darí iným.
Pred pár dňami (pozn. - v čase rozhovoru) sa zafixoval pevný kurz koruny voči euro. Očakávate nejaký dopad na Dell v našom regióne?
Myslím si, že v biznise je istota vo všeobecnosti lepšia ako neistota, pretože môžete lepšie plánovať. Podľa mňa je prijatie eura pre Slovensko vynikajúca vec. Uvidíte to o 20, 30 rokov, keď sa budete pozerať späť. Veľa vecí zlacnie s príchodom eura, ale to budú skôr väčšie veci ako napríklad autá. Iné veci sa stanú drahšími – niektoré základné potraviny, káva. Tie ľudia kupujú častejšie, preto vnímaná inflácia pôjde hore, nie však reálna.
Ľudia namietajú, že slovenská koruna stále posilňovala, preto sme napríklad tak nepociťovali rastúce ceny ropy.
To je pravda, ale euro tiež posilňuje voči doláru. Myslím si, že keby ste sa nerozhodli pre euro, nemali by ste také výhody ako teraz, keď sa očakáva jeho prijatie. Slovenská koruna by sa stala viac náchylnou k špekuláciám. A je dobré mať stabilnú menu.
V roku 1992 ste zorganizovali konferenciu vo Viedni o nových rozvíjajúcich sa trhoch, medzi ktorými boli krajiny strednej a východnej Európy. Ktoré krajiny sú nimi dnes, keď hovoríme o spoločnostiach ako Dell?
Myslím, že to sa mení. Určite sú to „BRIC“ krajiny – Brazília, Rusko, India a Čína, najmä posledné dve sa stávajú dôležitým trhom. Taktiež Rusko a Ukrajina, ale veľký potenciál má aj Turecko. Tiež severná Afrika. Úžasná vec na globalizácii je, že stále prichádzajú nové trhy do celosvetovej ekonomiky.
Čo by ste si želali vo vašej profesionálnej kariére a v osobnom živote?
Ako povedal jeden známy športovec, je veľmi ťažké robiť odhady, najmä ak ide o budúcnosť. Moja myseľ nie je zameraná na dosiahnutie určitých presných cieľov. Som otvorený na to, čo sa v živote stane a chcem sa naďalej motivovať a učiť nové veci.
Mám tiež starších rodičov, preto si uvedomujem, že ak nemáte zdravie, nič ostatné nemá hodnotu.
Fotografie - spoločnosť Dell
Všetky moje rozhovory na mojom blogu nájdete v rubrike Rozhovory.
Please check English version.
