Začalo to nevinne. Asi ako všetky dobré (hádam zo skromnosti nechcem napísať veľké) veci. Dali sme sa dokopy s kamošmi s nádejou, že aj my môžeme urobiť niečo dobré pre druhých, najmä pre tých, ktorý v živote bojujú s nepriazňou osudu, pasujú sa s ním ako s povestnými veternými mlynmi, padajú a vstavajú a zase padajú, aby nám zdravým ukázali ako sa má bojovať a ako chutí život.
Zástupcovia Harmoni, n.o.
Po nejakom čase prišiel kamarát a spisovateľ Daniel Hevier s nápadom pozbierať (radšej použijem slovo osloviť) umelcov „všeho druhu“ a zhromaždiť ich na jedno miesto za účelom vytvorenia krásneho zážitku pre divákov, ktorý by však nebol len o hudbe, slove a príjemnom pocite, ale najmä o pomoci ľuďom v núdzi. Začal sa pomaly rysovať... benefičný koncert.
Petra a Katka s krásnymi záložkami a krabičkou v tvare srdca
Známe mená pribúdali, občas i ubúdali, keď prišla nejaká povinnosť či už v divadle alebo v súkromnom živote. Sám Daniel sa podujal na zaujímavý ťah – na koncerte namaľuje obraz, ktorý sa potom vydraží a peniaze sa použijú na dobrý cieľ. Všetko sa utriaslo o päť minút dvanásť. Asi týždeň pred koncertom sme začali robiť reklamu, kde sa len dalo. Do tímu pribudol architekt Juro, ktorý vyrobil nádherné krabice v tvare srdca, Anežka zohnala a capella zoskupenie Close Harmony Friends. Vyrobili sa vstupenky, letáky, propagovalo sa na viacerých miestach.
Róbert Šimek a lá Johnny Cash
Soňa Horňáková s príjemným folkovým podaním
Až prišiel deň D – 10.december. S malou dušičkou som sa dozvedel, že budem jediným moderátorom večera, žiadna Adela a Sajfa ani Leoš nebudú. Veď načo, nejde o to byť majstrom sveta, ale pomôcť, kde treba. A keď sa trochu človek pri tom strápni, nebude to na škodu.
Spolu s kamarátkou sme nabehli na miesto určenia (kostom sv. Vincenta v bratislavskom Ružinove) niekoľko hodín pred slávnostným „výkopom“. Ako správne dievčatá pre všetko sme začali zametať až neuveriteľne špinavú dlážku a pódium, rozmiestňovať kde-tu roztrhané stoličky a robiť chlebíčky pre účinkujúcich. To už pribehol aj Dano, ktorý si ako správny umelec začal hneď rozkladať stojan a farby. Potom Mayo, Katka, Tomáš, Juro a Anežka. Pásová výroba chlebíčkov a iných dobrôt sa mohla začať.
To už účinkujúci začali zvukové skúšky za pomoci zvukárov Alexa a Jančiho a diváci sa pomaly trúsili do sály Vincentínum pod kostolom. Nechýbala ani Janka Kamencayová, riaditeľka Harmoni, n.o., ktorej putoval výťažok koncertu.
Daniel Hevier pri maľovaní obrazu
Presunul som sa za oponu čakajúc na to, čo sa bude diať.
Janka prišla k pódiu a namaľovala veľké červené srdce, čo bolo pokynom pre Vlasta Dufku, aby narukoval so svojím hobojom za doprovodu Katky Vavrovej na klavíri. Vlasto nás deň predtým pozval, mohli sme zistiť, že okrem kňaza a umelca, je aj veľmi príjemným človekom.
Po tomto narýchlo zostavenom tvorivom duete to roztočil Robo Šimek, nazývaný aj slovenský Johnny Cash. Svojím hlbokým hlasom rozprúdil dobrú náladu v publiku. Na ňu nadviazala pesničkárka Soňa Horňáková, ktorá sa trochu zabudla medzi divákmi. Keď som ju uvádzal na scénu, povedala, že sa tešila, aká dobrá speváčka sa chystá, netušiac, že hovorím o nej. Nuž i to sa stane. To už aj zo mňa opadla tréma... vlastne ani nemala aká, všetci boli v pohodičke.
Navyše sa chystal ďalší uragán, Close Harmony Friends, ktorí rozihrali každú žilku v tele. Mal som chuť exhibicionisticky vybehnúť na pódium, zatancovať a zaspievať si s nimi, aj keď ja som určite nedostal do vienka spev. Niektoré veci sú na nezaplatenie a jednou z nich je vidieť túto veselú partičku naživo. A capella spev umocnili ešte vtipné glosy manažéra Feriho Vlasáka, ktorý by sa uživil aj vo vlastnej talkshow. Spievali dlhšie ako mali, ale nenašiel by sa jeden, ktorý by sa hneval.
Close Harmony Friends - úžasní akovždy
V búrlivej atmosfére nastal obrat – pod svetlá reflektorov som si priviedol Janku, riaditeľku Harmoni, ktorá všetkých šokovala svojím neľahkým zdravotným stavom (vo svojom mladom veku zvládla už 22 operácií) ale i povzbudila svojou nezlomnou vôľou riadiť organizáciu s chránenou dielňou, materským centrom a čajovňou v jednom a to bez akejkoľvek podpory od mesta alebo iných úradov.
Janka Kamencayová hovorí o Harmoni a svojom živote
Na rozveselenie prišiel Dano Hevier, spisovateľ, ale už i spevák a maliar a veselá kopa zároveň. Pre mňa človek s veľkým a dobrým srdcom. Vystriedal ho Marián Geišberg, ktorý milo prekvapil prednesom i spevom.
Marián Geišberg
Za scénou pobehoval Štefan Bučko stále pozerajúc na hodinky – čas u poriadne pokročil. Zarecitoval jednu zo svojich básní a skromne sa stiahol, aj v tom je veľkosť umelca – vedieť, kedy a koľko pridať alebo ubrať.
Rozvážny a hlboký Štefan Bučko
Príjemný večer plný hudby zakončila Alena Čermáková s manželom Ivanom. Dovolím si tvrdiť, že prvá dáma slovenského šansónu, aj keď som ju predtým nikdy nepočul.
Manželia Čermákovci a ich šansón
Záverečný aplauz odmenil všetkých, ktorí vystúpili bez nároku na honorár, možno prehliadli i malé nedostatky a dali našej akcii niečo svojské. Šťastným majiteľom obrazu od Daniela Heviera sa stal majster Bučko. Pán elegán s veľkým srdcom.
Obraz v plnej svojej kráse po dokončení
Ľudia rozchádzajúci sa domov si mohli zakúpiť výrobky n.o. Harmoni, čím podporili ich ďalšiu existenciu, ktorá je otázna z dôvodu finančných problémov.
Niektorí z účinkujúcich na konci programu
Nastalo veľké upratovanie a zhodnotenie akcie. Domov som prišiel okolo pol jednej v noci, pozerajúc sa na spokojne spiacu trojmesačnú Anetku s úsmevom v srdci.
V duchu som sa pýtal – „ ... a má vlastne taký anjel srdce? Po tomto večeri viem, že má“.
Foto - Juro Výboh
