Svojská súťaž – kto viac rozkope a zabetónuje?! Quo Vadis, BA?

Autor: Marek Piváček | 10.8.2006 o 9:07 | Karma článku: 8,28 | Prečítané:  2648x

Nie, nejedná sa o žiadnu novú reality show. Ide o to, čo nám priniesol život sám – v tomto prípade o život v našom hlavnom meste – svojho času „krásavici na Dunaji“.

Keďže v tomto meste žijem už vyše dvadsať rokov, nie je mi ľahostajné ako sa mení. Za tie roky vyrástli obchodné centrá, v starom meste sa objavili pouličné kaviarničky, pribudli kdejaké atrakcie (nedávno majstrovstvá vo volejbale do 18 rokov priamo pred Národným divadlom). Veľa určite prospešných zmien, ktoré zvýšili atraktivitu mesta turistov, aj pre nás domácich.

Je tu však aj druhá strana – pre mňa (a asi nebudem sám) trochu nepochopiteľná. Rozkopávanie, vŕtanie, dopravné obmedzenia. Pamätám si ako pred nejakými desiatimi rokmi rekonštruovali námestie v Bystrici. Bol to žalostný pohľad. Námestie však dokončili a teraz patrí medzi okrasy mesta. V Bratislave mám stále väčší pocit, že niekto si nedá pokoj. Jedna jama strieda ďalšiu. Asi exemplárnym príkladom je Obchodná ulica, na ktorej sa pred časom prerábalo koľajisko pre električky. Budiž. Okrem salta na bicykli, ktoré sa mi podarilo urobiť cez neodloženú železnú kladu, nemám zlé spomienkyJ. Keď však po roku (plus-mínus) niekto rozkope presne to isté miesto, aby išiel robiť dlažbu, zdá sa mi to trochu pochybné. Nehovoriac o tom, že ťažké mechanizmy kde-tu poškodili práve to koľajisko, ktoré sa robilo nedávno predtým.

Ďalším „milým“ prípadom je rozkopávanie hlavnej tepny (Staromestskej ulice) do centra mesta. Nie som odborník, tak mi zostáva ako laikovi veriť v opodstatnenosť týchto stavebných počinov.

Čo sa týka stavieb budov, najmä kancelárií, niektoré sa dajú považovať za vrchol nevkusu. Výsmevom do tváre mesta a jeho obyvateľov je neslávne známa stavba výškovej budovy pri Auparku (ohrozujúca ekosystém najstaršieho parku v strednej Európe), ktorú mestskí páni najprv povolili a teraz musia prosíkať o jej zníženie priamo u majiteľa. Vraj výmenou za darovanie lukratívnych pozemkov. Človeku sa rozum zastaví. Existuje už len jediné vysvetlenie – mestu sa to možno neoplatí, ale nie je tu len mesto! ...

Dalo by sa ešte veľa povedať o nových panelákoch v Petržalke (kde sa cítim už naozaj ako v „králikárni“) – človeka poteší, že ide o bývanie pre mladé rodiny, avšak cena vyše 3 milióny za byt vyvoláva v tomto ohľade rozporuplné reakcie. Ich stavba pomedzi staré domy zastavaním každej voľnej plochy tiež nebude výhrou.

I napriek všetkému, čo som práve spomenul, hodnotím moje mesto pozitívne. Človek si dokáže nájsť aj miesta na oddych (Sad Janka Kráľa, Medická záhrada, neďaleká Marianka alebo Železná studnička) aj na šport (obľúbená už nielen cyklistická hrádza).

Mesto rastie ako každá iná metropola. Zostáva mi už len veriť, že nezmyselných zásahov bude čím ďalej, tým menej. Na to je však potrebné, aby mesto spravovali ľudia, ktorým záleží na všeobecnom dobre viac ako na svojich vlastných záujmoch. Potom sa už nemôže opakovať kauza „Aupark“ a podobné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?