Krásy Slovenska: Región Orava

Autor: Marek Piváček | 27.10.2006 o 7:06 | Karma článku: 10,55 | Prečítané:  21754x

Vystupujem z rýchlika v Kraľovanoch hádam po stýkrát. Do uší sa mi práve dostáva hlásenie: „Osobný vlak do Dolného Kubína stojí na oravskom nástupišti.“ Podchodom som tam za pár sekúnd a už nasadám do motoráčika familiárne zvaného „Oravka.“ Kto nevidel, nevie, kto vie, ten sa pousmeje. Začína sa prvý zo série článkov o krásach Slovenska. Verím, že poteší a možno i poodhalí skryté krásy našej malebnej krajiny olemovanej horami, s hlbokými dolinami, tmavými lesmi, slnečnými stráňami a rovinami. Prvý bude o mojom milovanom kraji.

Vystupujem v Kubíne, kde sa vláčiky míňajú na svojej jednokoľajke. Ten môj sa pomaly ale veselo (pískajúc si a vŕzgajúc) pohýňa ďalej smerom na Trstenú. Celá trasa z Kraľovian trvá neuveriteľné 2 hodiny. Ešteže náladu zlepšuje skupinka Čechov. Popíjajú borovičku a híkajú nad krásou okolitých vrchov.

choc.JPG

brestova1.jpg

Pohľad na Osobitú

Príroda bola k Orave vskutku veľkorysá. Na ploche 1661 km2 jej nadelila hneď dva národné parky (kúsok z Tatranského (už od roka 1948!) na východe a kúsok z Malej Fatry (od 1988) na západe) a jednu chránenú krajinnú oblasť – Horná Orava (od roku 1979). Medzi jej najznámejšie vrchy patria Babia hora (1725 m.n.m.) a Pilsko (1557 m.n.m.). Ozdobou Malej Fatry sú také známe vrchy ako Chleb alebo Rozsutec, tie sa však už ťahajú smerom k Terchovej v žilinskom regióne. Známymi sú výstupy na Choč nad Kubínom.Tatranskú časť Oravy netreba hádam nikomu predstavovať – je známa skôr ako Roháče – západné Tatry. Okrem krásnych hrebeňoviek – napríklad cez Baníkov, Tri kopy, Smutné sedlo a Ostrý Roháč – je možné sa pokochať nádherou štyroch roháčskych plies či prespať na Žiarskej chate alebo na Zverovke. Tá je známa aj ako lyžiarske stredisko. O podmienky na lyžovanie nie je na Orave núdza. Asi najznámejším strediskom je momentálne Kubínska Hoľa s takmer 3-kilometrovou zjazdovkou, avšak lyžovať sa dá prakticky v každej druhej dedine (Oravská Lesná, Habovka, Zuberec, Zákamenné, Milotín, Janovky...).

ostry_rohac.jpg

Volovec a Ostrý Roháč

Počas letnej sezóny je veľkým ťahákom najmä Oravská priehrada dotýkajúca sa Námestova (je vlastne jeho hranicou), o čom svedčí aj výstavba viacerých hotelov, kde nie je neobvyklé počuť ruských či nemeckých návštevníkov. V jej strede sa vyníma Slanický ostrov s exponátmi ľudového umenia priamo v prírode. Po obnovení je ďalším turistami okupovaným miestom aj termálne kúpalisko v Oraviciach, ktoré sa dá využiť v každom ročnom období.

oravsky_hrad2.jpg

Oravský hrad

Nebola by to Orava bez majestátneho hradu čnejúceho sa na 112 metrov vysokom brale nad Oravským Podzámkom a hladinou rieky Orava. Jedného z najkrajších na Slovensku, známeho už v roku 1267 (prvá písomná zmienka). Bol majetkom rodu Thurzovcov a neskôr Zichyovcov.

skanzen6.jpg

Miestom, ktoré si nesmiete nechať ujsť, je Skanzen oravkej dediny 3 km od Zuberca na poľane Brestová. Oblopený Sivým vrchom, Brestovou, Osobitou a masívom Mnícha nadobúda neopakovateľnú atmosféru oravskej dediny. Tú dotvárajú domy (so svojim interiérom a náradím) z rôznych kútov regiónu, tematicky rozdelené do piatich častí. Skanzen začali budovať v roku 1967 a od roku 1975 je sprístupnený pre verejnosť.

skanzen2.jpg

skanzen4.jpg

skanzen5.jpg

Zábery zo Skanzenu oravskej dediny

Keďže Orava je aj rodiskom velikána slovenskej literatúry Pavla Országa Hviezdoslava (* 1849 vo Vyšnom Kubíne), nemenej zaujímavými sú aj Hviezdoslavova hájovňa na Slanej Vode (neďaleko obce Oravská Polhora) alebo básnikovo múzeum v Dolnom Kubíne. Pri jeho návšteve nám asi 80-ročná pani so zápalom  rozprávala o živote tohto velikána Oravy. Svoje rozprávanie miestami prerušovala nadšenými úryvkami z Krvavých sonetov. Atmosféra na pohľadanie! Neveril by som, že človek si môže zaľúbiť umenie takýmto spôsobom. Pri Hviezdoslavovi je to možné. V hájovni to dýcha lyricko-epickou Hájnikovou ženou, ktorú tu sám majster písal počas svojho pobytu. Slávnymi rodákmi z Oravy sú aj Martin Hattala, biskup Ján Vojtaššák, Milan Čič alebo mediálne známy ex-tréner slovenskej reprezentácie Dušan Galis.

hajovna4.JPG

hajovna3.jpg

Hviezdoslavova hájovňa

V súčasnosti má Orava 3 okresné mestá – Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo, ktoré je najsevernejším okresom. Územie Oravy patrí do žilinského VÚC. Regiónom preteká rieka Orava, ktorej dva poľské prítoky tvoria Biela a Čierna Orava. V celom regióne sa nachádza 77 obcí s viac ako 120-tisíc obyvateľmi. Práve tí najviac pociťujú sťažené pracovné podmienky alebo nedostatok pracovných príležitostí. Po páde socializmu pomaly upadali kedysi bašty slovenskej ekonomiky ako Tesla Orava alebo iný závod v Nižnej. Čo-to zostalo, ale mnohí Oraváci musia cestovať za prácou či už do Česka alebo na juhozápad Slovenska. Najväčším zamestnávateľom sa v posledných rokoch stal Punch Námestovo v spolupráci s LG.

 dkubin1.JPG

dkubin2.JPG

Dolný Kubín

Veľkým problémom je najmä spojenie (aj keď popri SAD-ke premáva viacero malých súkromných dopravcov), práca a podnebie, avšak veľkou devízou kraja na severe Slovenska je jeho krásna príroda, turizmus a dobrosrdeční ľudia. Závisí len na nich ako sa so šancou od Matky prírody popasujú.

Verím, že vás aspoň trochu zaujal môj prvý sprievodca po našom malebnom Slovensku a ak ste sa rozhodli región Oravy navštíviť, tak splnil svoj účel. Lebo ako sa hovorí: „Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.“ 

vysnykubin.JPG

Vyšný Kubín

Šťastnú cestu a veľa krásnych zážitkov!  

Foto z Roháčov – september 2006:

http://pivacek.blog.sme.sk/c/62939/Rohace-hory-kde-si-dusa-oddychne.html  

Linky na zaujímavé informácie:

http://www.kezmarok-sk.szm.sk/osobnosti/orszagh-pavol/ 

http://www.oravainfo.sk 

http://www.orava.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?