Krásy Slovenska 2 - Liptov má všetko

Autor: Marek Piváček | 31.10.2006 o 7:22 | Karma článku: 10,32 | Prečítané:  28125x

Takto sa vyjadril o Liptove môj kolega. Trochu ma to zaskočilo, preto som hneď začal uvažovať, čo všetko možno nájsť v tomto kraji pod horami a lesmi. A bol som veľmi prekvapený. Liptov má naozaj všetko. Pozývam vás na prehliadku tohto regiónu ako druhého pokračovania o krásach Slovenska.

Kraj lemovaný slovenskými veľhorami na severe (Západné a Vysoké Tatry), ich nižšími kamarátmi (Nízke Tatry) na juhu a Veľkou Fatrou na západe s morom (Liptovská Mara) uprostred. K tomu krásna Demänovská dolina, salaše, pasienky, turistické atrakcie.  

 

krivan1.jpg
Tatranský Kriváň - najvyšší vrch Liptova
 
 

Najvyšším vrchom Liptova je hrdý Tatranský Kriváň s 2494 metrami nad morom. Minimálnym bodom hladina rieky Váh pri Kraľovanoch (430 m.n.m.). V regióne troch väčších miest – Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok žije približne 140 tisíc obyvateľov. Paradoxom je, že viac ako 50% územia z rozlohy niečo nad 2000 km2 pokrývajú lesy. Spomínať známe končiare je akoby hrach na stenu hádzať – nie ďaleko sa vypína Ďumbier (2043 m.n.m.), Krakova Hoľa (1751 m.n.m.) či Salatín (1630 m.n.m.) na juhu, alebo Baníkov (2178 m.n.m.) či Baranec (2184 m.n.m.) v Roháčoch na severe.  S podobnou nádielkou nebude s lyžovaním problémJ. Ak tomu pripočítame Chopok a Malinô Brdo so Skiparkom, je to naozaj zasľúbená zem všetkých lyžiarov a vášnivých snowboardistov.

zap_tatry.jpg
Pohľad z Chopku na západné Tatry

Čo sa prírody týka, nedali sa zahanbiť ani slovenské jaskyne a na Liptove sú hneď tri z 12 prístupných v našej krajine – Demänovská jaskyňa Slobody (vytvorená vápencom za pomoci riečok Demänovka a Zadná voda) – objavená v roku 1921 a Demänovská ľadová jaskyňa, známa už od roku 1719.  Treťou známou sprístupnenou jaskyňou je Važecká objavená v roku 1922. Prvotným obvateľstvom Liptova boli Kelti, o čom možno nájsť zmienku aj v Archeoskanzene pri Liptovskej Mare na vrchu Úložisko, kde sa našli fragmenty z mladšej doby železnej (300-100 p.n.l.). Bohatú históriu dokumetujú aj hrady Likavka, Liptovský hrad alebo hrad v Liptovskom Hrádku.

 
likavka1.JPG
likavka_obec.JPG
Hrad a obec Likavka
 

Z novodobejších pamiatok netreba zabudnúť na rázovitú dedinku Vlkolínec (*1376), ktorá na mňa i po druhý a tretí raz zapôsobila svojou atmosférou. „Akoby sa tu zastavil čas,“ zhodnú sa všetci návštevníci. Keďže patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO, majitelia domčekov nesmú robiť žiadne úpravy bez povolenia. A kto by nepoznal takú Východnú (*1269) ?! Ak nie pre kostol sv. Štefana z 15.storočia, tak pre známe Folklórne slávnosti určite! Ďalšími nemenej známymi obcami sú Likavka (so známym Likavským väzňom od Jána Bottu), Liptovský Ján (s termálnym kúpaliskom), Pribylina (s Múzeom liptovskej dediny) alebo Závažná Poruba (rodisko básnika Milana Rúfusa).

 

skanzen1.jpg
Skanzen Liptovskej dediny v Pribyline
 
vlkolinec1.jpg
Malý kostolík vo Vlkolínci
 

Mnohé z nich obsahujú minerálne pramene, vďaka ktorým na relatívne malom území vzinklo viacero kúpeľných komplexov Lúčky, Ľubochňa, Železné alebo Korytnica. Pre klasické kúpanie alebo vodné športy sú vhodnými kúpalisko Bešeňová pri Ružomberku, Aquapark Tatralandia alebo jednoducho stredisko na Liptovskej Mare.

 

aquapark.jpg

vlkolinec2.jpg
Súčasnosť vs. história - Aquapark Tatralandia a domčeky vo Vlkolínci
 
 

O pamiatky nie je ani na Liptove núdza. Okrem spomínaných hradov a dediniek dýchajúcich svojou kultúrou, môžeme spomenúť Čiernovažeckú železnicu, Arborétum v Liptovskom Hrádku alebo Kaštieľ Mitošiny v Bešeňovej. Na pamiatky nadväzuje spletitá sieť múzeí a galérií, až sa človek prekvapí ich počtom. Vychádza však v bohatej histórie najmä za formovania slovenskej reči a štátnosti v 19.storočí. S ňou sa spájajú Rodný dom Rázusovcov, Múzeum Janka Kráľa, Spolku Tatrín na Starej Hodžovej fare, Pamätný dom maliara Jána Hálu s viac ako 60 jeho obrazmi, Banícky dom, Liptovské múzeum a mnohé ďalšie. Títo všetci boli známymi tvárami Liptova.

 

vlkolinec3.jpg
Ďalší z domov Vlkolínca
 
 

Ako posledné spomeniem mestá. Ružomberok si mnohí iste pamätejú najmä z cesty rýchlikom, keď nevidno nič okrem komínov celulózky, ktorú musel plánovať nejaký sovietskz architekt. Avšak pri prechádzke mestom som bol milo prekvapený historickými budovami alebo tichou alejou či farským kostolom. To, čo preslávilo Ružomberok najviac, bol slovenský ženský basketbal. SCP Ružomberok ako jediný slovenský tím vyhral prestížnu Euroligu – hneď dvakrát po sebe. V Mikuláši sa okrem Múzea Janka Kráľa nachádza napríklad aj Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v areáli jezuitského kláštora. Toto mesto je známe aj vodáckym areálom, na ktorom doľaďujú formu naše vodácke olympijské esá. A v neposlednom rade sídliskom Podbreziny, ktoré sa stalo slovenskou raritou – ľudia tam radi bývajú v panelákovej zástavbe.  Najmenšie z troch mestečiek – Hrádok – ponúka svojim návštevníkom úzkorozchodnú Považskú železničku, hrad zo 14.storočia alebo Arborétum.

 

milkulas_jk.jpg 

lm_namestie1.jpg

Múzeum Janka Kráľa a námestie v Liptovskom Mikuláši

 

ruzomberok_mu.jpg

Mestský úrad v Ružomberku

 

Liptov je veľkorysý ku svojim návštevníkom. Má naozaj všetko – vysoké končiare, termálne pramene, tiahle lesy popretkávané pasienkami a salašmi, slovenské „more“, lyžiarke strediská, jaskynné komplexy, kultúrne pamiatky a ešte čo-to navyše.

zeleznicka.jpg
Vláčik Považskej železničky

Nezostáva nič iné ako sa vydať na cestu. Tak veľa zážitkov na Liptove! Nabudúce nás čaká ďalší región.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?