lebo zivot vie byt aj tazky (napriklad na seminari bola mlada zena, ktorej zomrel manzel aj dieta), ale vela veci, s ktorymi sa trapime, si robime sami, neviem kolko % veci, co nas trapi, ze sa stane v buducnosti, sa nikdy ani nestane. Casto sa az prilis zaoberame minulostou, ktoru uz nemozeme zmenit... bolo to myslene v tom zmysle :-)
este neznamena, ze ho nepostretne ziadna tragedia. Kde je napisane, ze krestania alebo budhisti alebo vyznavaci ineho nabozenstva budu mat lahsi zivot? Jezis povedal, ze ten kto ho chce nasledovat, nech vezme svoj vlastny kriz. A ked clovek veri, ze existuje zivot po smrti, tak ani smrt (aj ked velmi bolestna) ho nedokaze naveky deprimovat.
stratit blizkeho je velka rana. Mne osobne pomohlo, ked som si uvedomil, ze Boh bol ten, kto mi toho cloveka daroval, kto ho priviedol do mojho zivota a vlastne daroval mi ho (aj ked len na isty cas). A verim, ze ten clovek nezomrel naveky, ze zije ovela lepsim, plnsim zivotom. Takze mne ho zobral, ale nie navzdy a nie preto, aby skoncil v zemi v drevenej truhle. Aspon ja sa to takto snazim vidiet. Tym nechcem povedat, ze prist o blizkeho cloveka nie je bolest a clovek ma casto mnoho otazok.
si viacerí už mysleli. Keď ešte Ivan Hoffman fungoval ako slovenský folkový spevák, spomínal raz na koncerte, že kedysi sedával s kamarátmi v krčme a od piva sledovali baptistickú mládež, ktorá išla z modlitebne. A v krčmovej diskusii prišli k názoru, že veriaci ľudia si život zjednodušujú. Až keď sa stal sám veriacim, spomínal Hoffman, zistil, že si tým život vlastne skomplikoval. Žiť podľa viery a realizovať Božiu vôľu nie je vôbec jednoduché. Ale je to nádherné a stojí to za to.
Milka
balast, hmmm
skus to