ja mam tiez rada pach starych domov, alebo inych budov.. moja babka byvala nad prasnou bastou a tam vzdy vonala zmeska plynu so zvlhnutym betonom (nieco vo dvore sa tam stale stavalo a nikdy nedostavalo) niekedy taku vonu citit, ked opravuju stare budovy.. a u nej v byte to bola zase zmes cigaretoveho dymu s jej parfemami.. vone mam celkovo velmi rada a pamatam si ich vzdy velmi presne - ked niekde taku podobnu zacitim, tak hned viem odkial ju poznam.. inak este k starym budovam - milujem ich aj vizualne..
aj ja mam celkovo rad tie domy, aj to ako vyzeraju, ake maju vysoke stropy, ako vonaju (nazvime to vona)... inak na fotke v clanku je presne ten dom, kde byvali, na Povraznickej, nebolo to priamo centrum, ale stale to okolie dychalo atmosferou, aku som napr. v Petrzalke nezazil... mozno za 30 rokov, aj ked pri panelakoch asi tazko ;-)
V paneláku kedysi umrel v byte sused-vdovec odnaproti. Hoc mal tri (dospelé!) deti umrel chudáčisko sám a našli ho až podľa zápachu. Ešte tri mesiace po tejto udalosti chodbou vanul odór " hnijúcich zemiakov" - mne pripomínal zápach pivnice starých domov. Taký ten sladkastý pach šmrncnutý vôňou uhlia čo stúpa kamennými stenami nahor do bytov s vysokými stropmi a neplastovými oknami ............
Ľudia nadávali, no mne vzišlo na um že hniť je vrátiť telo zemi - stejne tak zahnívajú krumple. Omlúvam sa za morbídnu (ne) kultúrnu vložku.
Vidím, že záľubu v starých budovách tu máme viacerí ... :)) S tými vôňami si to vystihol pekne, pripomenula som si vôňu drevenej ozdobnej krabice na cigarety, starkej voňavky, nedeľnej polievky a vizuálne si znova pripomenula skromné obydlie prastarých rodičov, ktoré už bohužiaľ nikdy neuvidím ... Ďakujem za pripomenutie ...
Pamatam si pach (alebo skor vonu) nasho domu ktory stal v jednej casti Bratislavy ktora zial uz davno neexistuje. Spominam si aj na vonu vsetkych jej obchodov , na chut zmrzliny, ale aj na vonu dymu stupajucu na jesen z kominov - vsetko co zostalo je par starych fotiek, vela krasnych spomienok ... a tie vone.
jj, genius loci