Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Som za život – prosím, nazvite ma bigotným demagógom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

kto tvrdí, že chorých sa treba zbaviť? nikto, to by bola dosť drzosť, to takto na rovinu povedať, ale stačí sa pozrieť v akom stave je naše zdravotníctvo, aká je priemerná výška dôchodku v porovnaní s ostatnými krajinami EU, stačí sa pozrieť, ako sa štát stará o tých najslabších. Opatrovateľský príspevok je 220 eur, ani nie na úrovni minimálnej mzdy. Rodičovský príspevok je rovnaký bez ohľadu na celkový príjem.
LindaN
co ine je napriklad eutanazia?
snaha zbavit sa ludi, ktori su nam na pritaz... a este pekne zaobalena do krasnych slov o moznosti volby... pre mna je to vrazda.
Marek Piváček
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 ... > >>

 

Naozaj? Len takto to vnímate?
Tak vám buď chýba empatia, alebo ste toho ešte veľa nezažili.
Toto sa mi píše ťažko a v podstate ani neviem, ako sa vyjadriť, aby ste aspoň trocha pochopili, ako veľmi týmto postojom ubližujete ľuďom ktorí už aj tak dosť trpia.
Predstavte si, že trpí človek, ktorého milujete. Vaša matka, váš otec, vaša žena, vaše dieťa... Predstavte si, že im chcete pomôcť a nemôžete. Nikto nemôže. Jediné, čo vám ostáva, je pozerať sa, ako tá osoba trpí v bolestiach, fyzických aj duševných.
Nie, o eutanázii sa nezačalo hovoriť kvôli tým rozkošným deduškom a babičkám, ktorí sa každé ráno osamelo a pomaly šuchcú do obchodu, aby si z "dôchodku" (ako to štát honosne nazýva) kúpili svoje ranné dva rožky. Myšlienka na uľahčenie utrpenia nevznikla preto, aby nejakí ľudia, ktorí sú podľa vás "niekomu na príťaž", mohli pohodlne zmiznúť.
Vznikla práve preto, lebo tí, ktorí trpia, sa častokrát nedokážu pozerať na sovjich blízkych, ktorí trpia s nimi a snažia sa o nich starať. A preto, lebo tí, ktorí sa starajú, trpia spolu s tými, ktorí žijú len preto, aby v obrovských bolestiach skôr či neskôr zomreli.
Vy ste asi nikdy nevideli živú mŕtvolu. Človeka, ktorému nefunguje veľká časť mozgu, ktorý nerozpráva, nedokáže prežúvať, nevie sa zamračiť, ani sa usmiať, ktorému akurát umelou hadičkou steká do krku strava, aby ho niečo držalo pri živote. Človeka vychudnutého na kosť, s voskovo bielou pokožkou, ktorý aj ak má otvorené oči, nie je v nich žiaden výraz. Človeka, ktorý zo dňa na deň vyzerá horšie a horšie, s hadičkou zavedenou do močovej rúry, s vreckom na moč zaveseným pri posteli, s plienkami, ktoré je potrebné každých pár hodín meniť. Človeka, ktorý sa nedokáže pohnúť, ktorého všetko bolí a telo mu pomaly odumiera. Človeka, ktorý má preležaniny veľké ako ľudská päsť. Hej, preležaniny. Tie, ktoré som na milovanom človeku videla ja, vyzerali, ako keby mu z tela vytrhli obrovský kus mäsa. Veľké diery v tele naplnené hnisom, ktorý bolo potrebné pravidelne vytláčať von... Viem, nechutné. Možno to do diskusie ani nepatrí. Ale ak vám v takomto stave leží doma človek celé mesiace, aby napokon takto nedôstoje aj tak umrel, pýtam sa vás - prečo ľudí, ktorí ho milujú a chcú mu pomôcť, urážate tvrdením, že je im "na príťaž"? Prečo z titulu "práva na život" v podstate tvrdíte, že je správne predlžovať utrpenie ako toho chorého, tak aj jeho blízkych?
Pýtať sa, kde je v týchto prípadoch boh, nebudem. Z tých odpovedí, ktoré som doteraz dostala, je mi ešte stále zle...
 

Súhlasím

A ešte treba dodať, že tento človek často prosí svojich príbuzných, tak ako som to ja videl u nás, aby ho už konečne nechali zomrieť a pritom mu zdravotníci dávali sondou do žaludku stravu, lebo taká je prax súčasnej medicíny. Bez medicínských zásahu by sa už jeho trápenia dávno skončilo, ale my sme naučení život /v skutočnosti peklo/ predlžovať.
 

squela,

cítim z tvojich slov veľkú bolesť. Verím, že sa ti tie slová nepísali ľahko, ale veľká vďaka za ne. Len neviem, či to pochopia tí, ktorým boli v prvom rade adresované. Prajem veľa pekného.
 

 

Vdaka.
Nie, nepisalo sa mi to lahko a dlho som zvazovala, ci vobec mam.
Ono si podla mna "pro-life" aktivisti vobec neuvedomuju, ze svojimi vyjadreniami ublizuju prave tym, ktorych chcu chranit. A ze svojou kampanou nedosiahnu viac stastia pre vsetkych, ale prave naopak, ak by uspeli, donutili by ludi trpiet daleko za hranice, ktore je este ludska psychika schopna zvladnut.
 

 

nútiť a siliť niekoho do hodnôt a lásky sa nedá. Je to cesta k zatvrdzovaniu a odmietaniu, už len z princípu. Dá sa to ukázať, vysvetliť, ale nenútiť. Na veľa vecí musí človek prísť sám.
 

 

Ak ja raz budem nevládny na vozíku, na posteli, trpeiť bolesťami, a manželka alebo deti ma nbudú musieť prebalovať a budem vedieť že nie je šanca na vyliečenie.... tak si nejako dopredu zariadim aby ma jenoducho uspali...
 

Marek,

prečo nezanecháš svoju prácu a neideš sa starať o tých najbiednejších? Ja som sa tri mesiace starala o ženu, na ktorú sa vykašľala rodina, ktorá mala metastázami rozpadnutú chrbticu, napadnuté snáď všetky orgány. Bez nároku na akúkoľvek odmenu. Než sa mi ju podarilo umiestniť do hospicu a tam dokonala. Predtým chodila denne do kostola, nikto sa na ňu ani len pozrieť neprišiel, nieto aby ponúkol pomoc. Veľmi si priala farára, tak som ho vybavila. Ani päť minút netrvala jeho návšteva.
A strašne si priala zomrieť, tie bolesti boli napriek náplastiam, čípkom, tabletkám, morfiu neľudské, to zomieranie bolo nedôstojné človeka.
Tak prestaň tu moralizovať, mnohí z nás sme pre trpiacich spravili podstatne viac ako nejaký pochod. Na ktorý sa, ak nevieš, nabaľujú kadejaké pochybné spolky.
 

 

Ked niekedy clovek zacne podliehat beznadeji, ako to je tu vsetko na nic, tak niekedy narazi aj v tychto diskusiach na zablesky dobra. Zaujimave je, ze su ludia, ktori to dobro rozdavaju a nepotrebuju k tomu publicitu v mediach. Cim viac, tym mensiu. To, co pises je obdivuhodne. Ja sa priznam, ze by som to asi nedokazal. Snazim sa pomahat, velakrat aj cudzim ludom, niekedy mam take myslienkove pochody, ze sa na vsetko, co robim vykaslem a pojdem robit do nejakeho hospicu, len neviem, ci by som to vydrzal... Jeden moj kamarat sa takto staral o mamu niekolko rokov, nemohol sa pomaly ani pohnut z domu, programatorske prace sme mu davali tak, aby ich mohol robit doma a ked ju doviezol do nemocnice, aby ju predychali na pristrojoch, tak odpovedou mu boli zacudovane pohlady lekarov, ako je mozne, ze ta pani este zije. Po 2 dnoch pobytu v nemocnici bola mrtva...
 

 

takých zamestnávateľov treba naklonovať.
inak túžba po publicite a slave je velký mindrák...
 

 

Marek, súhlasím, ale múdremu napovedz...
na Slovensku sa nekomunikuje na rovinu, ale reklamne a príťažlivo. Aj o smrti.
 

staci sa pozriet

„Toto je chudoba: Keď dieťa musí zomrieť, aby si ty mohol žiť, ako chceš.“ (Matka Tereza)
presne ako vravis, "staci sa pozriet" na to cez peniaze a hned je vsetko jasne, vsak? nech sa na to pozeras z akehokolvek hladiska a vidis za tym akukolvek moznost volby, vzdy je to len volba zabitia cloveka, pricom schovavanie sa za tu stale opakovanu "moznost volby" je len takou zasterkou a ospravedlnenim pred vlastnym svedomim.
 

 

Je pekne, ze citujes Matku Terezu, ktora povedala aj: "Je krasne vidiet ako svoj osud beru chudobni ludia, ze trpia ako trpel Kristus. Svet dostava vela z ich utrpenia."
 

Matkou Terezou by som sa

veľmi neoháňal. Človek ktorý úmyselne nechá ľudí trpieť, len aby si utvrdil svoju vieru sa ťažko môže klásť za morálnu autoritu, aj keď sa o to RKC snaží.
 

 

Matka Tereza necháva ľudí trpieť? ona sa starala o nevládnych a chorých.
 

Odporúčam pozrieť čo k ktomu má

povedať napr. penn & teller, aj keď forma je trochu voľnejšia.
http://www.youtube.com/watch?v...
 

 

to sú ľudia čo pomáhajú druhým? nevyzerajú tak a rozprávajú spôsobom, že im nikto nerozumie...nie som z toho o nič múdrejšia...a zmyslu tvojho príspevku nerozumiem.
 
Hodnoť

Aj ja som za život,

tiež chcem a prajem si všetko to, čo si napísal, Marek. Keď ono väčšinou nestačí len si niečo priať. Je ťažké zabezpečiť a dokázať splniť všetko to, čo si prajeme.
Ja som už dávnejšie prijala za svoju filozofiu, že každý by mal pomôcť svojmu najbližšiemu okoliu, to, čo má človek na dosah. Lebo pomôcť celému svetu je nad sily jedného ... A svoje najbližšie okolie má každý.
Ono sa to možno na prvý pohľad znie tvrdo a odmietavo. Ale je to reálne.
Pritom sa rada zúčastňujem aj vecí verejných, ale tie menej anonymné pomoci mám najradšej:)
 

Janka, ano suhlasim s tebou

tiez sa snazime vsimat si ludi v nasom okoli. Je mi jasne, ze nenakrmim vsetky africke deti.
Na druhej strane podla mna netreba mlcat, lebo ak sa niekto tvari, ze eutanazia je normalna, alebo rozhodnutie ist na potrat je nieco ako si vyberat novy televizor (proste pravo volby), tak potom nemozem byt ticho.
Vdaka za reakciu a zelam vela sily pri tom pomahani! ;-)
 

 

Nikto tu netvrdi, ze eutanazia je normalna alebo ze rozhodnutie ist na potrat je nieco bezne.
Poburuje ma, kolko sa tu v poslednom case vyrojilo blogov, kde je vsetko prezentovane jedno-jednoznacne - len biele alebo len cierne.
Rozhodnutie ist na potrat u beznej normalne citiacej zeny moze byt to najtazsie v zivote - je jedno, ci sa k nemu "dopracovala" na zaklade nejakych zdravotnych indispozicii alebo zleho socialneho postavenia (ze viac deti nevychova). Verim, ze pre ziadnu normalnu zenu (so zdravou psychikou) to nie je "ako vybrat novy televizor" a prekvapuje ma, ze takehoto vyjadrenia sa dopusta otec rodiny.
Eutanazia moze byt vychodiskom zo strasnej situacie pre choreho a nie snahou zbavit sa starych, chorych a nemohucich, aj ked samozrejme nemozeme zatvarat oci pred moznostou jej zneuzitia (to iste plati aj pre potraty). Ja jednoducho CHCEM mat moznost volby a chcem aby ju mali aj moje deti a to vobec neznamena, ze si nevazim zivot, prave naopak!!! A verim, ze podobne zmyslaju mnohi, tak tu nepodsuvaj vsetkym ciero-biele riesenia. Zivot nie je ani cierny, ani biely, on je najcastejsie sivy.
 

a vies, ze casto chodia na potrart

zeny, ktore by vobec nemali problem vychovavat dieta? Precitaj si moj rozhovor s Annou Ghamanovou (na mojom blogu).
Ano, zivot nie je ciernobiely, ale neviem ci je stastne riesenie povedat, ze je nieco normalne, ked si to mysli nejaka mensinova skupina ludi... dokonca ani keby sa spolocnost dohodla, ze nieco je OK, aj vtedy by boli mnohe otazky. Nikto z nas si nedal zivot sam.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 ... > >>

Najčítanejšie


  1. Rudolf Pado: O čom Sulík pod Tatrami decentne mlčí 148
  2. Michal Májek: Maturita po novom 84
  3. Martin Greguš: Koľko infikovaných by Vallo potreboval v Bratislave, aby chcel 2kolo? 2706 mu nestačí... 54
  4. Július Kovács: Róbert Kaliňák šéf Slovenskej mafie 50
  5. Roman Janciga: Rozhovor s mladým infektológom z Kramárov 49
  6. Anna Černáková: "Dištančné" plnenie snov 43
  7. Iveta Kompišová: Prvá žena - nositeľka Nobelovej ceny za mier - bola rodáčka z Prahy 36
  8. Lubo Repka: Na ostrovoch, ktoré v minulosti slúžili ako trestanecká kolónia 31
  9. Karol Labaš: S čím sa Richard Raši verejne nechváli 29
  10. Dominika Kislíková: Potulky po najvýchodnejšom východe Slovenska 28

Rebríčky článkov


  1. Marcel Karvay: 24601
  2. Július Kovács: Róbert Kaliňák šéf Slovenskej mafie
  3. Lubomir Zahora: Umenie švov
  4. Patrik Lenčéš: Kostoly na Slovensku: Zatvorené pre ľudí, otvorené pre nebo.
  5. Miriam Studeničová: Sila celku zvíťazí!
  6. Boris Mlsna: Vakcíny verzus testy? Testy športovcom pomáhajú, no riešením je len vakcína
  7. Štefan Vidlár: D O J E M
  8. Jozef Legény: Umierať a dať sa šklbať v Revúcej
  9. Marek Zajac: Prečo sa mnohým ľuďom nedarí nájsť si vhodného partnera
  10. Jaroslav Polaček: Napriek korone predkladáme ambiciózny a transparentný rozpočet


Už ste čítali?