ale o traume nemôže byť ani reči..
Keď si spomeniem na Tvoje nesmrteľné historky o susede, ktorá vystupovala ako hlavná hrdinka Tvojho vyznania lásky Tvojej panej, alebo o vytrhnutých štyroch zuboch múdrosti a úlohe trpiacej osobnosti v dejinách, napadá mi, že je škoda ako v ich lesku vyblednú všetky ostatné Tvoje spísané úvahy. Kedysi som sa s Tebou rád bavil najmä na blogu Borisa Burgera, alebo občas u Gabky Weissovej. Vtedy si ešte nebol, prepáč, ten sebestredný trkvas, ktorým si dnes.
Určite nie si zlý človek, asi máš rád svoju manželku a deti, ale možno si to len neuvedomuješ, a hovoríš o nich ako o kulisách, pred ktorými hráš Ty hlavné aj vedľajšie úlohy.
Pokiaľ ide o to, že nechápeš prečo otváram Tvoje články, tak sme na jednej lodi. Ani ja to nechápem. Asi by bolo naozaj rozumnejšie, než si prečítať a nevhodne zareagovať, ich vôbec nečítať..
Aj Ty sa maj Marek. Nech je z Teba to, čo si zúfalo praješ aby si bol - rozumný dospelý chlap.
hadam zo mna raz bude nieco... ked uz mam blizsie k 40 ako k 30 ... to si asi netusil, ze? ;-) Mal by si zacat pisat, aby som aj ja mohol diskutovat pod nesporne zaujimavymi clankami ;-)
S tymi ulohami, kazdy nejaku mame v zivote a myslim, ze kazdy by sme ju mali hrat zodpovedne... to sa neda, ak ju beries ako vedlajsiu ulohu. Chlap je v prvom rade otec, manzel a nie zdroj penazi alebo budovatel kariery. Ak si pochopil moj clanok ako chvalu, prepac, ani ma nenapadlo nieco take...
Rada čítam tvoje články. Určite nie som sama. Tento konkrétny článok sa mi preto páči, lebo je úprimný, vyjadruje tvoje skutočné pocity. Možno ľudia, ktorí nezažili, nedokážu ani pochopiť?
p. Pivacek. Nenechajte sa znechutit. Ti, ktori to zazili (ja sama som vychovala dvoch chlapcov), vedia o com rozpravate. A ti, ktori to nezazili, nemaju ani len odvahu vam priat tieto zazitky s vasimi detmi!
Chlape môj, pri starostlivosti o naše deti sme sa s mojou pani nemali kedy zamýšľať, čo nás deti učia. Brali sme život s nimi tak, ako prichádzal, prirodzene. Ja osobne za seba hovorím, že sme ako rodina robili všetko spolu, cítili sme sa dobre, trápili sa pri ich nemociach, tešili z ich prvých úspechov a domnievali sme sa , že je to prirodzený beh v spoločenstve rodina s.r.o. Každý deň sme sa pri spoločnom jedle doma rozprávali o našich zážitkoch, ak boli problémy, riešili sme ich spolu. Keď boli malí a tej únavy bolo viac, dobrovoľne priznám, že sme si užívali hodinu, keď už konečne zaspali a pred nami sa otvoril nerušený večer, resp. noc. Dovolím si nádejať sa, že sme ich vychovali dobre a zdravo. Doteraz sa nevyskytla žiadna reklamácia. _______________________________________________________ _ Dočítali sme sa, že už máte ratolesti tri. Predpokladám, že pri tvojom utrpení zo štyroch osmičiek, si veľa pokoja doma nezakúsil a vlastná bolesť sa vystupňovala nekľudným prostredím, spôsobeným malými potomkami. Možno ti aj liezli na nervy a ty si sa bol vyspovedať.Nám si predostrel druhú spoveď, kde ich staviaš do úlohy učiteľov a snažíš sa zmyť zo seba hriešne myšlienky, keď si mal pocit, že ti všetko doma vadí a lezie na nervy. _____________________________________________ Upokojím ťa. Raz budeš za tieto malichernosti vďačný, prídu naozajstné problémy.
su to v podstate stale tie iste argumenty o tom co je na detoch fajn, o tom sa vie toho pomerne vela... V poslednej dobe sa vsak do popredia dostavaju aj ine nazory na to, ci ma zmysel privadzat na svet noveho cloveka. Je tu nekonecno chudobnych a opustenych detí, ale my potrebujeme mat to vlastne. Ved preco nie, laska je prirodzena, sex je prirodzeny ,deti su prirodzene a ta troska egoizmu (chcem svoje a basta) je napokon tiez prirodzena. Deti su fajn, tak sa o ne starajme, nerobme ich. Je ich tu dost, co nas potrebuju. Takto to vychadza racionalne, ale zivot nie je len o racionalite...
Prečo toto nenapíšeš na adresu Centier asistovanej reprodukcie. Tam, kde umelo narobia množstvo embryí, aby jedno-dve z nich implantovali žene do maternice. A tie ostatné emryá kam? Do mrazničky? Dokedy tam budú embryá "zaberať miesto"? Na výskumné pracoviská? Ako darcov kmeňových buniek do výskumných programov? Prečo v tom prípade biologickí rodičia (alebo sa bude lepšie páčiť termín Darcovia svojich embryí) nemusia podpísať súhlas, ako sa bude nakladať s ich potomkom?
Toto je riadne mimo misu. V IFV klinikach tie embrya nijako netrpia, sedia zmrazene v mrazaku. Realne narodene deti bez rodicov, obzivy, tie trpia. Milujem, ked ludi trapi maly zhluk buniek viac, ako ich trapi realny existujuci clovek.
lenze ten maly zhluk buniek ma vsetky predpoklady stat sa plnopravnym clovekom a je podla mna vyrazne nespravodlive, ze ho niekto drzi v "pauze" a upiera mu moznost ten zivot zit. S trochou predstavivosti si pod tym zhlukom mozes predstavit konkretneho cloveka, napr. pediatra ku ktoremu chodis s detmi apod. Podla logiky "zhluk vs. dieta" mozeme uprednostnovat napr. zdravotnu starostlivost o dospelych vs deti (okrem vyrazneho rozdielu v hmotnosti), dospeli v produktivnom veku su doleziti ore spolocnost, okrem ineho aj platia dane a tiez vedia viac vyuzivat vsetky vydobytky, ktore svet prinasa ...v niektorych africkych krajinach maju dospeli v zdrav. stsrostlivosti prednost, lebo u malych deti je vysoka umrtnost, v Egypte dokonca taka, ze rodny list dostavaju az po dovrseni 3rokov veku.
A vsetky tie vajicka, ktore zeny denno denne vymenstruuju, tie nemali pravo na zivot? A spermie, co skoncili v kondomoch v smetiach, tie nemali potencialnu sancu na zivot?? A vsetky tie spontanne potraty, ktore sa stanu len tak, to tiez mohol byt clovek? A oplodnene vajicko, ktore sa neusadi, aj to mohol byt clovek. A ak sa bavime o zhluku buniek, hovorim o niecom, co nema ziadnu 'sentience' ani uvedomenie, preto je porovnanie uz s realnymi ludmi, ci uz detmi alebo dospelymi absurdne.
tiez nechapem tie hlboke analyzy autora a pod. podla mna velmi dobry clanok a kazdy normalny clovek ho pochopi tak ako bol mysleny. ja s clankom do bodky suhlasim, tiez mam 3male ratolesti tak viem ake to je. tych vyhovoriek pri spani inac mame pomerne dost, tati, bolia ma oci, nechcu sa mi zatvorit oci, bojim sa, idem cikat, som smedna, som hladna, este som vam nedala pusinku, zabudla som povedat dobru noc etc...no niekedy to trva... co sa tyka toho ze ludia nechcu mat deti tak je to o prioritach, o nicom inom.
Marek, nedaj sa znechutiť, mne sa Tvoja úprimná otcovská výpoveď veľmi páči. Všetko, čo si napísal, je pravda. Skutočné starosti však prichádzajú, keď sú deti väčšie, až veľké. Vtedy je pre rodiča ťažké nechať ich ísť vlastnou cestou a získavať životné skúsenosti, aj tie negatívne. Neostáva iné, len ich stále milovať, aj keď sú papuľnaté a protivné:-). Ale, sú naše a viac ako lásku, im dať nevieme. A Ty lásku svojim deťom dávaš, a to je ten najväčší dar, opatruj si ho. Držím palce, nech ste ako rodinka šťastní po celý život.
nase baby su este male, ale tiez to casto pocuvam, ake to bude, ked vyrastu a zacnu mat vlastne nazory a robit aj veci, ktore ako rodicia nebudeme povazovat za dobre. Verim, ze aj vtedy sa da pri nich stat, aj ked o to uz mozno nebudu mat taky zaujem... je to asi ta znama krivka, ze v istom case uz rodicov nepotrebuju a potom ked su starsie a maju vlastne deti, zase sa zacinaju pytat rodicov na nazor a skusenosti. Pekny den a vdaka!
Tento článok ma veľmi zaujal a potešil.Ak niekto nemôže mať deti z dôvodov,ktoré sám nemôže zmeniť má smolu a čas ukáže ako sa s danou situáciou dokázal vyrovnať.Môže sa človek v živote naháňať za čímkoľvek,ale v starobe bez rodiny šťastný nebude aj keby sa stal najúspešnejším alebo najbohatším na svete.
Myslim, ze je skoda, ked uplne zavrhujes svoje hobby, my s manzelom mame tiez tri male deti (za sebou), a manzel je zhodou okolnosti tiez vasnivym cyklistom. A nic mu nebrani vyjst si sobotne doobedie na horsky bicykel. Startuje uz o siestej rano:) Ani on nema problem, ked si chcem ist ja zacvicit alebo vyjst si kamaratkami von. Ja si myslim, ze obcasne aktivity neskodia a bola by skoda, keby si si nenechal kusok casu aj pre seba. Inak velmi pekny clanok!
jj, dakujem...
Mal by si zacat pisat, aby som aj ja mohol diskutovat pod nesporne zaujimavymi clankami ;-)
S tymi ulohami, kazdy nejaku mame v zivote a myslim, ze kazdy by sme ju mali hrat zodpovedne... to sa neda, ak ju beries ako vedlajsiu ulohu. Chlap je v prvom rade otec, manzel a nie zdroj penazi alebo budovatel kariery. Ak si pochopil moj clanok ako chvalu, prepac, ani ma nenapadlo nieco take...
Pekny den!
Jsme ...
K tomu, ze dite neni buh, jsem pred pulrokem napsal: http://scobak.blog.sme.sk/c/37...